oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP;getty images;TASR/F.Iván;M.SVítok
Masívne fúzie gigantov, aké by boli kedysi nemysliteľné. Strašidlo menom monopol dostáva nový rozmer. Koncentrácia na trhu je obviňovaná z takmer všetkého zla. Od stagnujúcich miezd až po nárast extrémizmu.
Nadvláda niekoľkých firiem pripomína obraz lúpežníkov, ktorí oberú každého, od spotrebiteľov až po pracovníkov, len aby sa sami obohatili. Dnes by ale bolo chybou pozerať sa na monopoly v tomto svetle v prepojenom svete globálnej ekonomiky. Ako sa trhy menia, mení sa aj ideálna štruktúra spoločností. S touto zmenou prichádza nové chápanie monopolnej moci a prehodnotenie jej nákladov a dokonca aj možných výhod.
V minulosti bolo riešenie proti koncentrácii firemnej moci firmu jednoducho rozštiepiť. Dobre to fungovalo pri riešení tradičných problémov, ako sú vysoké ceny a nízke mzdy, ktoré so sebou prinášali monopoly. Ak sa však problémy líšia, ani riešenie nemôže byť jedno, univerzálne. Ešte predtým ako udrieme na antitrustový bubon, stojí za to zvážiť, aké škody, ak vôbec nejaké, vytvárajú monopoly v súčasnej ekonomike.
Platíme príliš veľa?
Na mnohých trhoch s tovarom a službami je menej domácich výrobcov. Takže namiesto toho, aby sme šli do miestnej pekárne, radšej sa vyberieme do obchodného reťazca. Je čoraz menej leteckých spoločností, poisťovní a spoločností, ktoré prevádzkujú zdravotnú starostlivosť. V novších odvetviach, ktoré vytvára technologický pokrok, je tiež oveľa viac koncentrácie. Väčšinu kníh si kúpime v jednej z niekoľkých veľkých kníhkupectiev, sociálnym sieťam kraľuje Facebook, ktorý zároveň vlastní aj Instagram a zmluvu o mobilnom pripojení máme samozrejme s jedným z niekoľkých poskytovateľov. Tradičným problémom s monopolmi je to, že si môžu účtovať, koľko len chcú. Spotrebiteľ to bude musieť kúpiť, ak to potrebuje. Napriek tomu, že trhová koncentrácia sa od 80. rokov 20. storočia zvýšila, ceny mnohých tovaroch hore nešli. Existuje síce menej leteckých spoločností, ale ceny letov (upravené o infláciu) klesli. Ceny mnohých spotrebných tovarov, ako sú práčky, vybrané potraviny, televízory a elektronika, sa stali cenovo dostupnejšími, aj keď už dnes existuje menej výrobcov. Do určitej miery za to vďačíme technológiám, ktorá umožňujú zákazníkom nakupovať a jednoducho si porovnávať ceny. Je to však aj vďaka novému pokroku vo výrobe, ktorý zvyšuje efektívnosť výroby a zvyšuje obchod, ktorý znižuje výrobné náklady rozšírením prístupu k lacnejšej práci a materiálom.
Ceny niektorých tovarov a služieb klesli, ale možno by sme mali platiť ešte menej. Miera monopolnej moci spočíva v tom, koľko firma zarobí za každý tovar alebo službu, ktorú predáva. Keďže monopoly nemôžu byť tlačené konkurenciou, môžu si účtovať čo sa im zapáči. Cena, ktorá zahŕňa zvýšenie nad výrobné náklady, je znakom monopolnej moci a zhoršuje pozíciu spotrebiteľov. Tovar môže byť lacnejší, pretože je lacnejšia jeho výroba, pričom monopolné firmy si stále môžu účtovať veľké príplatky k týmto nižším cenám. Je ťažké s istotou povedať, koľko to je, pretože náklady sú ťažko merateľné. Jedna štúdia zistila zvýšenie príplatkov od 80. rokov minulého storočia, čo sa časovo zhoduje s väčšou koncentráciou na trhu. Ale ďalšie štúdie tvrdia, že zvýšenie nenastalo, ak sa zohľadnia veci ako sú marketingové náklady, ktoré sú čoraz vyššie v stále viac globálne prepojenej a konkurencieschopnej ekonomike.
Dostávame príliš málo?
Ďalším negatívnym vplyvom monopolov je ich tlak na mzdy. Ak je málo pracovníkov v určitom sektore, majú menšiu silu na vyjednávanie. Koncentrácia na trhu je často obviňovaná zo stagnácie miezd a väčších výnosov, ktoré prináša kapitál namiesto práce. Dôkazy sa však rozchádzajú, kým niektoré štúdie tvrdia, že klesajúci podiel na trhu práce je priamo viazaný na väčšiu koncentráciu trhu, ďalšia odhaduje, že aj keď existuje viac veľkých firiem, podiel pracovníkov zamestnaných v jednej firme sa nezvýšil, ale dokonca znížil.
Je príliš málo konkurencie?
Veľké firmy môžu obmedziť hospodársku súťaž. Je ťažšie pre menšie firmy dostať sa na trh, na ktorom dominujú veľkí hráči s plnými vreckami. Je pravda, že v súčasnosti existuje menej začínajúcich firiem a menej podnikateľských subjektov, než aký bol trend, ktorý sa začal v 80. rokoch minulého storočia a zrýchlil po roku 2000. Ale nemusí to automaticky zlé, ak globálny svet podporovaný technológiami uprednostňuje veľké firmy, ktoré musia viac míňať na marketing. Štúdia ekonómov z UC Berkeley tvrdí, že za veľkou časťou fúzií sú dnes firmy, ktoré chcú byť efektívnejšie, a nie aby sa týmto spôsobom zbavili konkurencie.
Ak by ekonomika bola menej konkurencieschopná, očakávali by ste, že firmy budú menej produktívne. Opak je ale pravdou. Jedna štúdia odhaduje, že najkoncentrovanejšie odvetvia sú tie, kde produktivita vzrástla najviac. Mohli by to byť firmy, ktoré inovovali, sa mohli stať produktívnejšími a získali tým väčší podiel na trhu. Ďalšia štúdia poukázala na to, že firmy, ktoré vyrástli a ovládli svoje priemyselné odvetvia, boli tie, ktoré lepšie využívali proprietárne systémy informačných technológií. Využívanie IT je spojené s väčším podielom na trhu, vyššou produktivitou práce a vyššími ziskami. Jean Tirole, ekonóm, ktorý získal Nobelovu cenu za svoju prácu v oblasti štruktúry trhu a protimonopolnej politiky, poukazuje na to, že v hospodárstve založenom na dátach môžu veľké technologické firmy ponúkať produkty a služby, ktoré lepšie poslúžia užívateľom, keď majú väčšiu produktovú líniu ktoré im umožňujú využívať údaje naprieč platformami.
Príliš málo inovácií?
Ďalšou obavou je, že menšia konkurencia znamená menej inovácií. Inovácia je nákladná a riskantná pre podniky, veľká firma nemusí cítiť potrebu investovať do nových produktov, tak ako malá. Zdá sa, že na oblasť výskumu a vývoja sa vo veľkých firmách vynakladá menej peňazí, čo však neznamená, že v ekonomike dochádza k okliešteniu inovácii. Ekonóm Jay Ritter tvrdí, že už nie je pre malé firmy ekonomicky životaschopné, aby sa rozrástli do veľkých firiem. Je užitočnejšie, aby menšie a agilnejšie firmy inovovali a potom ich skupovali veľké firmy, ktoré môžu tieto výrobky uviesť na trh v celosvetovom meradle. Často je to spôsob, akým inovácia funguje v odvetví ako sú biotechnológie, kde malé začínajúce firmy prichádzajú s novými liečebnými postupmi, ktoré sú prebrané veľkými farmaceutickými spoločnosťami.
Je koncentrácia na trhu zlá?
Samozrejme, sme skeptickí voči vyčleňovaniu firemnej moci. Existujú dobré dôvody na to, aby sme mali takýto pocit. Väčšie firmy majú viac peňazí, ktoré sa môžu premietnuť do väčšej politickej moci pri presadzovaní vlastných záujmov. Existuje určite veľa dôvodov na to, prečo mať obavy z veľkých technologických firiem, ktoré nenesú potrebný diel zodpovednosti a je nutné ich regulovať.
Koncentrovanejšia ekonomika môže predstavovať aj väčšie riziko v prípade, ak je v hospodárstve menšia rozmanitosť. Ak jedna firma padne alebo nedokáže udržať krok so zahraničnou konkurenciou, môže sa jej zlyhanie preniesť na veľký podiel domácej ekonomiky.
Ale aké sú v skutočnosti dôsledky z väčšej koncentrácie na trhu, pri nákladoch, ktoré nepoznáme, pretože sa rozvíja v novej ekonomike, ktorej stále nerozumieme. To naznačuje, že aj keby sme chceli využiť tradičnú antitrustovú stratégiu rozdelenia veľkých spoločností, nemusí to nevyhnutne viesť k riešeniu. Tieto zásady mali zmysel, keď spotrebitelia platili príliš veľa a pracovníci dostávali na výplatu príliš málo. Dnes však neexistuje jasný dôkaz, že veľké firmy spôsobujú veľké problémy, za ktoré boli kedysi zodpovedné. Koncentrácia trhu dnes môže spôsobiť nové problémy. Tirole varuje, že potrebujeme nové riešenia nových problémov, pretože tie staré by mohli dokonca problémy ešte zhoršiť tým, že obmedzia firmy v tom ako inovujú a súťažia na globálnom trhu. Ak je problém v niekoľkých veľkých firmách, riešenie nie je nevyhnutne v tom, aby to boli menšie spoločnosti. Koniec koncov, nie je jasné, že ekonomike alebo spotrebiteľom by sa darilo viac, ak by mali namiesto jedného Facebooku päť rôznych.
