Najdôležitejším rizikom finančného sektora je stále zadlženie domácností

Úverovanie je na Slovensku naďalej nadmerné, dynamický nárast zaznamenali úvery na bývanie.

Najdôležitejším rizikom finančného sektora je stále zadlženie domácností. Ako na pondelkovej tlačovej konferencii skonštatoval k správe o finančnej stabilite k novembru 2018 výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v Národnej banke Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček, úverovanie je na Slovensku nadmerné. Podľa neho nastalo síce mierne spomalenie v rámci spotrebiteľských úverov, avšak dynamický rast zaznamenali úvery na bývanie. Slovenské domácnosti majú podľa Dvořáčka najmenej čistých finančných aktív v pomere k HDP v rámci EÚ. „Úvery sú viac koncentrované u domácností, ktoré majú nižší príjem,“ povedal Dvořáček. Podľa neho je potrebné rozvíjať trh s nájomným bývaním.

Ako pokračoval riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni v NBS Marek Ličák, objem úverov domácnostiam sa za posledných šesť rokov zdvojnásobil. Podľa neho ide zďaleka o najvyšší nárast v porovnaní s ostatnými štátmi v rámci EÚ. „Faktory, ktoré vplývajú na rast úverov domácnostiam, sú veľmi silné,“ povedal Ličák. Ponuky bánk sú podľa neho také, aby rast úverov pokračoval. Prejavuje sa to najmä na poklese úrokových sadzieb. Hoci NBS zaviedla opatrenia od júla tohto roka, na úrokovú politiku nemá vplyv. Opatrenia NBS budú nabiehať postupne. Už v súčasnosti národná banka eviduje istú stabilizáciu, avšak plný vplyv opatrení nabehne až v budúcom roku.

Ku koncu septembra ziskovosť bankového sektora medziročne vzrástla o 7,6 % a úrokové marže v sektore retailu naďalej klesajú. „Ten príbeh sa nám pomaly blíži ku koncu,“ povedal Ličák. Podľa neho síce bankový sektor na Slovensku patrí naďalej k najziskovejším v bankovej únii, avšak trend vývoja je mierne horší v ostatných bankových sektoroch v rámci EÚ. Aj na Slovensku ziskovosť nemá podľa centrálnej banky priestor na to, aby výraznejšie ešte rástla. Ziskovosť bánk ostáva na Slovensku podľa centrálnej banky naďalej na dostatočnej úrovni, avšak postupne strácajú pozíciu jedného z najziskovejších sektorov v rámci únie.

Banky dokázali udržať ziskovosť podľa Ličáka len za cenu rýchleho rastu úverov v kombinácii s poklesom nákladov na kreditné riziko. V sektore podľa neho je viditeľná snaha o udržanie úrovne ziskovosti, ale aj tlak zo strany materských bánk a akcionárov. Ak budú očakávania materských spoločností vysoké, vytvorí to tlak na domáce banky, aby vytvárali vysoké zisky. Nízke úrovne strát z nesplácaných úverov nemusia byť podľa Ličáka v dlhodobom horizonte udržateľné. Ak by sa miera nákladov na kreditné riziko zvýšila na úroveň z roku 2016 (0,6 % úverov), zisk by klesol podľa neho zhruba o 20 %.

Solventnosť bánk v prvom polroku mierne klesla, a to z 18,6 % na 18,2 %. Domáce banky patria v rámci EÚ podľa národnej banky k sektorom s menšou úrovňou kapitálovej primeranosti. Skúsenosť z predkrízových rokov podľa NBS ukazuje, že bankový sektor má tendenciu v rastových a ziskových rokoch znižovať úroveň kapitálovej primeranosti a nevytvárať si rezervy na horšie časy.

Súvisiace články

Aktuálne správy