oPeniazoch.sk, ritholtz.com Foto: getty images
Informácie vyplývajúce zo strát nepôsobia o nič presvedčivejšie než tie, odvodené zo ziskov.
Averzia k riziku je strach zo straty. Ide o jeden zo základných pilierov behaviorálnej ekonómie. Teória vychádza z toho, že strach ľudí zo straty je väčší a má na ich správanie väčší vplyv, než aký má radosť zo ziskov. Problém je, že investori sa kvôli tomuto strachu správajú veľmi iracionálne. Radšej viac riskujú, aby sa vyhli istej strate.
V ostatnom čase sa ale začínajú objavovať názory ekonómov, ktorí sa snažia túto teóriu spochybniť. Boja sa ľudia strát menej ako v minulosti, alebo sa súčasní ekonómovia snažia spochybniť niečo, čo ale spochybniť nedá?
"Prečo je tak veľký význam prikladaný teóriu averzie k riziku?“ pýtajú sa dvaja spochybňovači teórie David Gal a Derek Rucker. Tí vlani v októbri zverejnili štúdiu The Loss of Loss Aversion: Will It Loom Larger Than Its Gain ?. Podľa dvojice autorov je to do značnej miery to dané tým, že táto myšlienka by mala odrážať základnú povahu ľudí, že sú viac motivovaní strachom než ctižiadosťou. "Tento záver má vplyv na takmer všetky aspekty života, najmä v oblasti financií a ekonomiky," píše Gal, ktorý teóriu považuje za "zásadný omyl". Kognitívna chyba vo forme vyhýbaniu sa stratám podľa neho neexistuje a informácie vyplývajúce zo strát nepôsobia o nič presvedčivejšie než tie odvodené zo ziskov.
Barry Ritholtz, zakladateľ Ritholtz Wealth Management, s takýmto záverom nesúhlasí. Rozhodol sa niektoré výroky Davida Gala podrobiť kritike.
"Ľudia necítia intenzívnejšie bolesť zo straty 10 dolárov než radosť zo zisku 10 dolárov," tvrdí Gal. Skúsenosti Ritholtza, a nielen jeho, sú ale celkom iné. Rovnako tak nesúhlasí s Galovým záverom, že "ľudia netvrdia, že by na nich prehra ich obľúbeného tímu mala väčší vplyv ako výhra".
Gal ďalej píše, že "ľudia pravdepodobne nepredajú akcie, pri ktorých veria, že ich cena môže klesať alebo rásť. V jednej mojej štúdii 80 % respondentov tvrdilo, že by si také akcie ponechali". Keby to tak bolo, kde by sa potom vzali panické výpredaje?
Podľa Ritholtza je pes zakopaný v asymetrickom vplyve ziskov a strát na jednotlivca. Z hľadiska evolúcie boli akékoľvek zdravotné problémy rizikom pre jednotlivca, rodinu i celý druh, zatiaľ čo prípadné pokroky a vylepšenia boli len mierne a s relatívne malým efektom na jednotlivca.
"V modernom svete môže byť strata na prvý pohľad trvalá. Vymieňame svoj čas za určité množstvo peňazí, tomu sa hovorí zamestnanie. Alebo riskujete kapitál a prídete o neho, pričom tieto peniaze sú navždy preč. Ak naopak máte šťastie na trhoch, prípadne vyhráte v kasíne, ide o rýchle, pominuteľné peniaze, ktoré ste schopní zase rýchlo a bezmyšlienkovite minúť," tvrdí Ritholtz.
Gal a Rucker podľa neho vo svojej štúdii pletú dohromady viac kognitívnych chýb a zamieňajú ich s teóriou averzie k riziku. Ide pritom o pomerne ťažký súboj so zavedenou teóriou. Podobne ako Daniel Kahneman a Amos Tverská, ktorí museli so svojou behaviorálnou teóriou bojovať pomerne dlhý čas proti zavedeným pravidlám, aj Gal a Rucker možno očakávajú, že ich tézy potvrdí až čas. Vzhľadom k tomu, že skúsenosti a realita na trhoch sú zatiaľ na strane Amosa a Tverskej, vyzerá to na márny boj. Teória averzie k riziku najskôr vydrží, kým sa nejakým zázrakom nezmení myslenie a správanie sa investorov.
