Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky

Diskusia 16  
Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky
Zdroj: Poštová banka
Foto: TASR/AP;getty images


16. 11. 2018 - Porovnaním priemerných nominálnych miezd a cien vybraných tovarov, analytický tím Poštovej banky vypočítal, koľko mesiacov, dní, hodín či minút museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov v roku 1989 a koľko v súčasnosti.

Potraviny nás v súčasnosti vychádzajú lacnejšie ako pred revolúciou. Na nákup drvivej väčšiny potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať kratší čas ako v roku 1989. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných tovarov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň.

Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky

Pri niektorých potravinách sú rozdiely minimálne, pri iných výrazné. Tak napríklad na kúpu ryže či cestovín sme v roku 1989 museli odpracovať viac než pol hodinu, dnes nám na to stačí 12 – 13 minút. Najvýraznejšie rozdiely sú pri mäse a údeninách. Na kúpu 1 kg dusenej šunky sme pred revolúciou museli v práci stráviť viac než 5 hodín, dnes to nie je ani hodina. Kvôli kúpe 1 kg kurčaťa sme v roku 1989 museli odpracovať viac než 1,5 hodiny, v súčasnosti len 25 minút. Aj hovädzie či bravčové mäso nás dnes vychádza lacnejšie, rozdiely ale nie sú také výrazné.

Nájdu sa ale aj potraviny, ktoré sú dnes drahšie ako v revolučnom roku. Konkrétne ide o mlieko, na kúpu ktorého musíme dnes odpracovať 8 minút, v roku 1989 to bolo len 6 minút. O 2 minúty dlhšie musíme v súčasnosti pracovať aj na kúpu 1 kg zemiakov. A najvýraznejší rozdiel je v prípade čokolády – 100 gramová tabuľka čokolády nás v roku 1989 „stála“ 4 minúty práce, dnes nás „stojí“ 11 minút.

Výrazne lacnejšie sú dnes autá či elektronika

Podstatne kratší čas potrebujeme dnes odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 odpracovať 6 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor (88 dní vs. 15 dní). Podobná bola situácia aj pri ostatnej elektronike. Na kúpu chladničky či elektrického sporáku sme v roku 1989 museli v práci stráviť 24 dní, dnes len 9 resp. 7 dní. Práčka nás dnes stojí taktiež 7 pracovných dní, pred revolúciou nás vychádzala na 21 dní. Pri týchto tovaroch zároveň platí, že technologický vývoj neustále napreduje a to čo bolo novinkou vlani, je dnes už často nemoderné.

Viac dôvodov na úsmev majú v dnešnej dobe aj motoristi. V roku 1989 sme na kúpu auta museli odpracovať až 29 mesiacov, v súčasnosti nám stačí 12 mesiacov. A lacnejšie dnes aj tankujeme. Jeden liter 95-oktánového benzínu nás pred revolúciou „vyšiel“ na 26 odpracovaných minút, dnes je to len zhruba 14 minút.

Zaujímavou oblasťou sú nehnuteľnosti a ich cenový vývoj. Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. Na kúpu bytu či domu preto dnes musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou a nehnuteľnosti patria medzi tie statky, ktoré najvýraznejšie zdraželi. Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa ale dnes väčšina z nás pri kúpe nehnuteľnosti nezaobíde.

Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky

Uvedené prepočty ale nevystihujú celú problematiku. Porovnanie totiž počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre všetkých Slovákov. Je samozrejmé, že tí, ktorí zarábajú menej ako priemernú mzdu, musia na kúpu tovarov a služieb odpracovať dlhší čas ako tí s vyšším príjmom. Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny zarába menej ako je priemerná mzda, vníma svoju schopnosť nakúpiť si tovary a služby horšie.

Čo sa ale za roky od revolúcie nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postojíme zväčša len pri pokladni a často ani to nie, keďže čoraz populárnejšie je nakupovanie cez internet.

Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky

Autorom je Jana Glasová, analytička Poštovej banky