Už žiadne mince ani bankovky: Cesta k bezhotovostnej spoločnosti môže vyzerať rôzne

, QZ Foto: SITA/AP

Digitalizácia fyzických peňazí je globálnym trendom, postup ale ani z ďaleka nie je jednotný. Niektoré krajiny si vyvinuli vlastnú platobnú technológiu, aby nahradili papiere zdobené panovníkmi, či mŕtvymi prezidentmi. Inde, kvôli stále živým spomienkam na finančnú krízu a trvalé návyky, sa fyzická mena stále teší veľkej popularite.

Svet je dnes uprostred veľkej finančnej transformácie. Elektronické platobné metódy sú na vzostupe, ale ako ukazujú čísla, hotovosť to len tak bez boja nevzdáva, najmä v tých častiach sveta, kde hospodársky rast zaznamenali len nedávno a je v skutku rýchly. Bezhotovostné platby asi nikdy úplne nevymažú hotovosť z nášho bežného života. To, čo by mohlo ovplyvniť budúcnosť bezhotovostných platieb sú vzdelávanie, moderné technológie a spôsoby ich využitia.

Vo Švédsku už hotovosť nie je kráľom
Platobná aplikácia s názvom Swish je vo Švédsku chytľavá ako melódia skupiny Abba. Je už natoľko populárna, ako to dokazuje aj výskum, že papierové peniaze sa vo Švédsku pravdepodobne do konca tohto desaťročia stanú len "okrajovou záležitosťou", a do roka 2030 úplne zmiznú. S obavami, že platby sa dostanú úplne do rúk komerčných bánk, švédská Riksbank otvorila diskusiu o výhodách, ktoré by priniesla ňou vydávaná kryptomena. Takýto krok by však mohol mať vážne dôsledky. Prečo ponechať vklady v bežnej banke, ak môžete zaparkovať svoje peniaze u veriteľa poslednej inštancie, na účtoch vládnej centrálnej banky?

Indická vojna proti hotovosti
Väčšina krajín sa obáva, čo sa stane, keď je príliš málo peňazí v obehu. Niektoré vlády sa pokúšajú vyriešiť to tak, že vyhlásia vojnu hotovosti, aby znížili šedú ekonomiku a zvýšili výber daní. India sa v roku 2016 pokúsila o demonetizáciu, ale nesupela. Svojich plánov pre digitálnu ekonomiku sa ale nevzdáva, zaviedla napríklad biometrickú identifikáciu a on-line systém výberu daní. Analytici Morgan Stanley tvrdia, že by to mohla byť bilión dolárová príležitosť , pretože penetrácia mobilnými telefónmi by sa mala v krajine do roku 2020 zdvojnásobiť, na 700 miliónov užívateľov.

V Keni sú bankami operátori mobilných sietí
Väčšina krajín nasleduje podobný trend, pokiaľ ide o presun do bezhotovostnej budúcnosti, váš telefón je aj peňaženka a používate ho na spojenie s bankou, či inou spoločnosťou poskytujúcou finančné služby. V Keni je však tento vzťah iný, tam je mobilný operátor aj bankou. Keďže telefónne spoločnosti už majú finančné vzťahy so svojimi predplatiteľmi, je ľahké pridať sporiace produkty a platby na účet používateľa. Úspory sú uložené na regulovaných bankových účtoch telefónneho operátora. Najväčší mobilný operátor Kene, Safaricom, spustil svoju mobilnú platobnú službu M-Pesa v roku 2007. Odvtedy ju využíva viac ako 28 miliónov Keňanov. Viac ako 70 % dospelých v Keni má v súčasnosti mobilný účet, rovnako ako v Ugande a Zimbabwe.

Čínska posadnutosť QR kódmi
Čína je jasným lídrom v premene smartfónu na digitálnu peňaženku. V Číne je asi toľko používateľov mobilných platieb ako vo všetkej ostatnej časti sveta. Jedným zo základných pilierov tejto revolúcie je QR kód, vynájdený v deväťdesiatych rokoch divíziou automobilky Toyota na sledovanie automobilových dielov. Tieto čierne bodky a štvorčeky sa dajú zosnímať fotoaparátom smartfónov, čo uľahčuje prijímať mobilné platby napríklad obchodnému cestujúcemu.

Slovensko patrí medzi najdynamickejšie krajiny
Dnešná realita je taká, že až 60 % platieb prebieha v hotovosti, ale počet bezhotovostných transakcií neustále rastie. "Výraznejšie to vnímame najmä pri bezkontaktných platbách, ktoré predstavujú 60 %-ný medziročný nárast, pričom dnes prispieva k uvedenému počtu aj množstvo transakcií mobilom,“ povedal  Rastislav Vallo, predseda Združenia pre bankové karty. S jeho názorom sa stotožňuje aj Martin Peter, riaditeľ Centra pre finančné inovácie Ministerstva financií SR. Ten uvádza, že Slovensko je v porovnaní s ostatnými krajinami jednou z najinovatívnejších krajín, kde sa ľudia neboja používať na platenie moderné technológie. "Naša krajina je považovaná za akési laboratórium vo využívaní moderných technológií. Slovensko bolo napríklad prvou krajinou, kde sa zaviedli bezkontaktné platby či platby mobilom.“

Hotovosť to nevzdáva bez boja
37 krajín z prieskumu v priemere zaznamenalo vrokoch od 2012 do 2015 mierny nárast hotovosti poskytovanej bankomatmi, zo 17 na 19 % HDP, ale aj nárast hotovosti v obehu, zo 7 na 8 % HDP. Vo väčšine z krajín, v 19-tich, sa ale podiel hotovosti výraznejšie rástol. V niektorých prípadoch to bolo z dôvodu potrieb domáceho trhu, inde viedla k zvýšeniu stále rastúca šedá ekonomika napriek klesajúcemu podielu hotovostných platieb. To znamená, že v takmer každej krajine z prieskumu rástlo využívanie elektronických platieb oveľa rýchlejšie než využívanie tradičných papierových bankoviek a mincí. Predpovede očakávajú, že digitálne peniaze tento trend ešte viac podporia.

Nemeckí hipsteri a budúcnosť
Výnimka potvrdzuje pravidlo. V tejto oblasti je to Nemecko, kde je len slabá súvislosť medzi vyspelou ekonomikou a pokročilými platobnými systémami. Hoci v Nemecko by malo byť úplne zbytočné držať hotovosť, národ, ktorý po prvej svetovej vojne utrpel biliónovú hyperinfláciu, je stále hotovosť favorizovaná. Elektronické peniaze nemajú šancu voči bankovkám. Využívanie platobných kariet sa udomácnilo predovšetkým u mladých ľudí. Po prvýkrát ale už podiel peňažnej hotovosti na celkovom obrate klesol pod 50 %, ako to vyplýva z prieskumu Bundesbank. Aj podľa odborníkov je to vo veľkej miere generačná otázka. Podľa nich bude trvať minimálne 50 rokov, teda jednu až dve generácie, kým sa používanie bezhotovostných platieb zvýši natoľko, že budú vo výraznej prevahe oproti hotovosti. Pokrok bude v tomto smere závisieť od technológií a moderných nástrojov, ktoré budú podporovať bezhotovostné platenie. "Projekty na rozvoj bezhotovostnej ekonomiky musia byť komplexné. Musia zaujať ľudí, no zaujímavé musia byť aj pre obchodníkov. Iba tak dosiahneme, že budú mať vplyv na rast hospodárstva krajín či potieranie šedej ekonomiky,“ zdôraznil Marcel Gajdoš, riaditeľ Visa pre Slovensko a Česko. 

Všetko však stojí a padá na vzdelávaní. A to hlavne ľudí v produktívnom veku, ktorí dnes častejšie siahajú po hotovosti. "Staršia generácia nie je zvyknutá a nechce zdieľať svoje údaje, pretože má obavy z ich zneužitia. Tu by mali zasiahnuť aj vlády krajín. Tak, ako hovoria o nebezpečenstve alkoholu za volantom, tak otvorene by sa mali postaviť aj k otázke vzdelávania verejnosti k financiám a bezhotovostnému plateniu,“ dodal Geronimo Emili, prezident asociácie CashlessWay.

Súvisiace články

Aktuálne správy