oPeniazoch.sk, The Guardian;Nature Foto: getty images
Môžu mať peniaze reálne dopady na morálku? Ekonómovia s touto otázkou spájajú výraznú nerovnosť v príjmoch a majetku. Štúdie dokazujú, že vysoká príjmová nerovnosť ide ruka v ruke s rastom nežiaducich javov, či už ide o samovraždy, mieru majetkovej aj násilnej kriminality, alebo napríklad aj o rozsah obezity.
Otázke vplyvu peňazí na ľudské správanie sa pozrel výskum z Univerzity v Zürichu, na ktorý upozornil britský The Guardian. V rámci pokusu oslovili 128 zamestnancov veľkej banky, ktorých náhodne rozdelili do dvoch skupín. V prvej z nich sa výskumníci snažili čo najviac prebudiť ich profesionálnu identitu. Položili im teda otázky typu "aká je vaša funkcia v banke?"
Druhá skupina bankárov mala byť akousi kontrolnou skupinou. Mala vyplniť dotazník o radostiach a starostiach každodenného života a o využití voľného času. Obe skupiny účastníkov potom dostali rovnakú úlohu. Mali desaťkrát hodiť mincou a zapamätať si, koľkokrát hodili pannu, čo mali neskôr výskumníkom reportovať on-line. A zatiaľ čo bankári, ktorým bola navodená ich profesionálna identita, hodili pannu v 58,2 % prípadov, v kontrolnej skupine sa to podarilo len pri 51,6 % všetkých hodov. Všetci účastníci pritom vedeli, že za každú hodenú pannu dostanú 20 dolárov.
Gordon Menzies, ekonóm University of Technology Sydney, vo svojom komentári k výskumu dodáva, že keď boli podobné experimenty replikované v prostredí iných profesií, či už ide o výrobu, telekomunikácie, informačné technológie či farmaceutický priemysel, nikde takýto významný rozdiel medzi testovanou a kontrolnou skupinou dosiahnutý nebol. Podľa výsledkov štúdie sa zdá, že "banková kultúra motivuje ľudí podvádzať", ako píše server Nature. Peniaze preto nie sú neutrálne, ako o tom boli presvedčení veľkí ekonómovia 20. storočia.
Výskumníci sa pritom domnievajú, že môže ísť o dôsledok niekoľkých príčin:
– predpokladané súťaživé nastavenie zamestnancov bánk,
– vystavenie konkurenčným bonusovým systémom,
– presvedčenie o tom, čo by iní zamestnanci urobili v rovnakej situácii,
– významnosť peňazí v dotazníku.
"Prevládajúca podnikateľská kultúra v bankovom sektore môže uprednostňovať nečestné správanie a mohla by tak prispieť k existujúcej strate dôvery v odvetvie," dodali autori.
Podľa Simon Goodleyho, autora článku, ktorý sa zaoberá spomínanou štúdiou, to síce nie sú závery hodné Nobelovej ceny, avšak môžu naznačovať, že vo svete, kde stále silnie úloha finančných aktivít, vzniká určitý nový fenomén. "Finančné trhy boli vždy zmesou čestnosti a nečestnosti, oboje často budí dojem, že ide o taktiku, ako získať nejakú výhodu."
Povesť finančného sektora utrpela v dôsledku globálnej finančnej krízy v roku 2008 a po škandáloch zahŕňajúcich manipuláciu s úrokovými sadzbami, podvodných obchodoch a nečestných obchodníkoch. Aspekty života človeka, ako je ich práca alebo či majú deti, môžu mať vplyv na to, ako sa správajú. Pokiaľ však ide o etiku financií, kľúčovou otázkou je "či podniková kultúra skutočne robí bankových zamestnancov viac nečestnými, alebo či sa viac nečestní ľudia jednoducho rozhodnú pracovať v bankovom sektore," hovorí Michel Maréchal, spoluautor štúdie. A táto špecifickosť je jedným z najzaujímavejších zistení štúdie. "Bol som prekvapený, že ľudia nepodvádzali aj v iných oblastiach. Väčšinou zistíte, že ľudia trochu podvádzajú, je to všeobecný jav." komentuje výsledky Benedetto De Martino, ktorý študuje ekonómiu a neurovedy na University of Cambridge v Spojenom kráľovstve.
S cieľom pomôcť bojovať proti nečestnosti v oblasti bankovníctva, tím vedcov odporúča, aby boli bankári pod prísahou, podobne ako lekári, alebo aby firmy upustili od odmeňovania zamestnancov, ktorí sa správajú nečestne. Zmeniť zaužívané normy ale nie je jednoduché. "Niektoré aspekty kultúry môžu pochádzať zo základného fyzického obmedzenia cesty, ktorou ľudia idú," dodal De Martino.
