Šéf Volkswagenu: Nemecký automobilový priemysel by mohol skončiť ako Detroit

, QZ;TASR Foto: TAsr/AP;Marko Erd

Herbert Diess nesrší optimizmom. Na konferencii dodávateľov pre automobilový priemysel vo Wolfsburgu generálny riaditeľ Volkswagenu predostrel čierny scenár pre nemecký automobilový priemysel. Dôvodom sú naliehavé zmeny, ako prispôsobenie sa novým predpisom EÚ o emisiách, zákaz naftových motorov a preorientovanie sa na elektromobily.

"Ak sa pozriete na bývalé bašty automobilového priemyslu ako Detroit… alebo Turín, rozumiete tomu, čo sa stane s mestami, keď kedysi mocné korporácie a vedúce odvetvia poklesnú," povedal Diess. "Z dnešného hľadiska je pravdepodobnosť asi 50:50, že nemecký automobilový priemysel bude po desiatich rokoch stále patriť medzi svetovú elitu," dodal.

Diess, ktorého firma sa musela zodpovedať v škandále s podvodmi na emisiách zvanom Dieselgate, uviedol, že "kampaň proti individuálnej mobilite", ako aj "takmer hysterická diskusia o oxidoch dusíka v niekoľkých problémových oblastiach našich miest " značne ohrozujú budúcnosť auta. Treba však pripomenúť, že znečistené nemecké mestá síce dostali zelenú na zavedenie zákazu naftových motorov, ale len Hamburg zaviedol zákaz na niekoľkých úsekoch ulíc v meste a Berlín chce zóny vymedziť budúci rok.

Šéf VW sa taktiež postavil proti novým európskym cieľom v oblasti emisií CO2 pre vozidlá a označil ich za príliš ambiciózne. Tvrdí, že kladú príliš veľký tlak na to, aby sa automobilové spoločnosti prispôsobili príliš rýchlo. Aby sa splnili tieto ciele, musí byť viac elektrických vozidiel na cestách do roku 2030, ako dokážu nemeckí výrobcovia dodať, povedal Diess a dodal, že tlak EÚ na zníženie emisií CO2 z vozidiel o 40 % do roku 2030 by v priebehu nasledujúcich 10 rokov viedlo k strate zhruba 100 000 pracovných miest v skupine VW, pretože by boli nútení vyrábať viac e- automobilov, aby splnili pravidlá týkajúce sa emisií vozového parku. Na výrobu elektrických áut stačí menej pracovníkov ako na výrobu áut so spaľovacím motorom.

Ministri životného prostredia EÚ sa nakoniec dohodli na znížení emisií CO2 o 35 % do roku 2030. Viac ako polovica členských štátov sa chcela usilovať o zníženie o 40 %, ale pod tlakom skupiny, v ktorej boli Slovensko, Nemecko, Maďarsko, a niekoľko ďalších východoeurópskych štátov, zo svojej požiadavky ustúpili. "Naša pozícia bola taká, aby sme boli ambiciózni na jednej strane, ale na druhej strane musíme dávať dôraz aj na sociálno-ekonomické aspekty tohto rozhodnutia," uviedol minister životného prostredia SR László Sólymos.

Zároveň vysvetlil, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa snažili, aby sa do tohto rozhodnutia dostali také prvky, ktoré zvýhodnia ekonomicky slabšiu časť Európy. "To platí aj pre nás, nehovoriac o tom, že na Slovensku je automobilový priemysel veľmi silný, takže sa budeme snažiť vyjednať pre Slovensko – spolu s ďalšími štátmi Vyšehradskej štvorky a východnej Európy – také podmienky, aby tie rozhodnutia boli únosné pre trh, pre občanov a pre priemysel," opísal situáciu minister. "Keď táto norma vstúpi do platnosti, tak to bude znamenať, že staré dieselové autá na Západe sa už nebudú predávať a kupovať. Už dnes v Nemecku zavádzajú rôzne nízkoemisné zóny a to môže viesť k tomu, že nepredajné autá poputujú na východ a budeme mať problém s emisiami a so znečistením ovzdušia," upozornil minister. Zdôraznil, že na úrovni EÚ treba nájsť riešenie, aby sa zamedzilo tomu, že budú staršie autá končiť "u nás".

Súvisiace články

Aktuálne správy