oPeniazoch.sk, SITA
Toto opatrenie podľa poslankyne Veroniky Remišovej umožní základnú úroveň transparentnosti pri narábaní s verejnými prostriedkami a zároveň podporí férovú hospodársku súťaž.
Opozičné hnutie OĽaNO v súvislosti s navrhovaným zvýšením finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotou bez súťaže navrhlo ich povinné ex ante zverejňovanie vo Vestníku verejného obstarávania. Ako povedala v utorok v Národnej rade SR v rozprave k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní poslankyňa Veronika Remišová, toto opatrenie umožní základnú úroveň transparentnosti pri narábaní s verejnými prostriedkami a zároveň podporí férovú hospodársku súťaž. Podnikateľským subjektom podľa nej umožní aktívne vstupovať do procesu obstarávania formou predkladania ponúk.
OĽaNO má k novele verejného obstarávania viaceré zásadné výhrady. „Prvou výhradou je zvyšovanie limitov pri obstarávaniach zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré sa v priebehu posledných štyroch rokov bez reálneho odôvodnenia už zvyšovali viackrát. Je pochopiteľné, že v záujme štátu by malo byť zlepšenie efektivity a zrýchlenie verejného obstarávania, ale nie za cenu väčšieho priestoru pre korupciu a zníženia súťaživosti malých a stredných podnikov,“ upozornila Remišová.
Pri aktuálnom vládnom návrhu podľa predsedníčky klubu OĽaNO hrozí zníženie kontroly zákaziek, keďže nebude zverejňovaná kompletná dokumentácia, ako aj zvýšené riziko vopred dohodnutého výberu uchádzačov a fiktívnej konkurencie. „Po schválení nových limitov bude platiť, že zhruba tri štvrtiny samosprávnych zákaziek budú môcť byť pridelené bez oficiálnej súťaže. Nebezpečenstvo korupcie sa reálne zvyšuje,“ zdôvodnila Remišová predloženie uvedeného pozmeňujúceho návrhu.
OĽaNO zároveň navrhlo zaviesť možnosť vylúčenia uchádzača alebo záujemcu v prípade dôvodných podozrení na prepojenie s inými súťažiacimi subjektmi v tom istom verejnom obstarávaní. Na súťaž spriaznených spoločností hnutie dlhodobo poukazuje. Problémom je podľa hnutia aj právna úprava tzv. dotovaných subjektov. Remišová to označila za nepochopiteľnú zmenu, keďže zákon vôbec nerozlišuje hodnotu takejto zákazky a neberie do úvahy potrebu kontroly vyšších objemov verejných prostriedkov. „Stačí, že verejná dotácia na nákup je nižšia ako 50 percent hodnoty zákazky a kontrola sa takejto zákazky nemá týkať. Vyňatím takýchto projektov z kontroly procesu zadávania zákazky sa otvára veľký priestor pre špekulácie a opätovne sa znižuje verejná kontrola potenciálne veľkých objemov finančných prostriedkov z verejných financií,“ upozornila Remišová.
OĽaNO svoje výhrady a pripomienky tlmočilo osobne aj predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie Miroslavovi Hlivákovi. Remišová, napríklad, privítala zámer predĺžiť lehotu pre povinnú archiváciu dokumentácie z verejného obstarávania zo súčasných päť na desať rokov, a to z dôvodu poskytnúť pre kontrolné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní dostatočný čas pre výkon kontrolných činností, resp. vyšetrovania. Vyslovila sa za predĺženie uvedenej lehoty až na pätnásť rokov.
„Pozitívne sa dá vnímať aj návrh na rozšírenie právomoci úradu, kedy by si mohol vyžiadať od orgánov Policajného zboru alebo od orgánov činných v trestnom konaní informácie z trestných spisov na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,“povedala Remišová. Ocenila aj návrh, aby mal úrad oprávnenie viesť správne konanie aj priamo voči osobe, ktorá riadne neinformovala verejného obstarávateľa o svojom konflikte záujmov vo verejnom obstarávaní.
