Nezmyselná práca: Prečo existuje a prečo by ste sa jej mali vzdať

, vox Foto: getty images;YT/RSA

Myslíte si, že vaša práce je zbytočná? Ak áno, spadáte do kategórie ľudí , ktorú opisuje vo svojej knihe antropológ David Graeber. Profesor na London School of Economics stál za hnutím Occupy Wall, jeho nová kniha má názov Bullshit Jobs: Theory.

David Graeber argumentuje, že na celom svete sú milióny ľudí – administratívni pracovníci, administrátori, konzultanti, telemarketéri, právni poradcovia, servisní zamestnanci a mnohí ďalší – ktorí pracujú na nezmyselných a zbytočných pracovných pozíciách. Ale nemuselo by to tak byť, technológie pokročili a väčšinu náročných pracovných úloh už môžu prebrať stroje. Ale namiesto toho, aby sme sa oslobodili od dusivého 40-hodinového pracovného týždňa, vymysleli sme more márnych povolaní, ktoré sú profesionálne neuspokojivé a duchovne prázdne. Zamestnanec ale musí predstierať, že existuje nejaký dôvod na to, aby táto práca existovala. Veľa ľudí si mýli prácu zbytočnú s prácou nanič. Ale nie je to to isté. Zlá práca môže znamenať ťažké podmienky, alebo slabý plat, ale tieto zamestnania sú často veľmi užitočné.

Graeber tvrdí, že často je to tak, že čím užitočnejšia práca, tým menej vám za ňu zaplatia. Zatiaľ čo bullshit jobs sú často veľmi rešpektované a dobre platené pozície, ale úplne zbytočné a ľudia, ktorí ich zastávajú to dobre vedia. Väčšina korporátnych právnikov tajne verí, že ak by už neexistovali právnici, svet by bol pravdepodobne lepší. To isté platí pre konzultantov v oblasti vzťahov s verejnosťou, pracovníkov telemarketingu, manažérov značiek a nespočetných administratívnych špecialistov, ktorí sú platení za to, aby si sadli, odpovedali na telefóny a predstierali, akí sú užitoční.

Množstvo takejto práce nájdeme na pozíciách stredného manažmentu. Ak by sme jedného dňa prišli o učiteľov alebo smetiarov, či stavebných robotníkov, určite by sme si to všimli. Ale ak zmizne stredný manažment, všimli by sme si to?, pýta sa Graeber

Všetci sme si už zykli, že ľudia chcú niečo za nič, čo znevažuje systém sociálneho zabezpečenia, pretože všetci sú vo svoje podstate leniví, tvrdí Graeber. Pravdou však podľa neho je, že veľa ľudí dostáva veľa peňazí, aby nič nerobili. Ľudia, ktorí robia túto prácu, sú úplne nešťastní, pretože vedia, že ich práca je úplne zbytočná. „Myslím, že väčšina ľudí naozaj chce veriť, že určitým spôsobom prispievajú do spoločnosti a ak im to popriete, zbláznia sa.“

To je ale niečo, čo by sme v rámci kapitalizmu neočakávali. Voľný trh by mal odstrániť neefektívne, zbytočné pracovné miesta a napriek tomu ich tu máme. To nie je socializmus, kde musíte mať plnú zamestnanosť a práca je povinnosťou bez ohľadu na to, či je potrebná alebo nie. Graeber za jeden z dôvodov označuje obrovský politický tlak na vytváranie pracovných miest zo všetkých smerov. Prijali sme názor, že bohatí ľudia sú tvorcami pracovných miest a čím viac pracovných miest máme, tým lepšie. Nezáleží na tom, či robíte niečo užitočné.Viac pracovných miest je lepší výsledok bez ohľadu na to, o aké pracovné miesta ide.

Graeber hovorí, že existuje trieda pracovníkov, ktorí v podstate slúžia len na zlepšenie života skutočne bohatých ľudí. Bohatí ľudia platia ľudí, ktorí si sadnú a vytvárajú obraz slávy. „Veľkí ekonomickí myslitelia ako John Maynard Keynes predpovedali, že technológie budú postupovať tak, že do konca storočia dosiahneme 15-hodinový pracovný týždeň. Ale to sa nestalo. Namiesto toho sme si len vymysleli zbytočnú prácu. Ale čo keby sme akceptovali, že technológie môžu prebrať množstvo pracovných úloh, a my jednoducho môžeme pracovať menej? Čo ak by sme trávili viac času tým, čím by sme chceli, namiesto toho, aby sme sedeli v kancelárii a predstierali, že pracujeme 40 hodín týždenne? Som antropológ a môžem vám povedať, že existuje veľa spoločností, kde ľudia pracujú tri alebo štyri hodiny denne. Väčšina roľníckych spoločností takto pracovala. Pracovali by ste 12 hodín denne v čase zberu a mimo sezóny by to boli dve alebo tri hodiny. Predstavujeme si, že keď ľuďom vezmeme ich prácu, budú len sedieť, piť pivo, pozerať sa na televíziu a mať depresie. Ale nemáme žiadne skúsenosti s dostatkom voľného času.“

Zdá sa, že Graeber sa drží marxistických aspektov, jednou z tém jeho knihy je, že sa systém reprodukuje sám osebe, pretože je to v záujme vládnucej triedy. „Európa je známa úspornými programami po finančnej kríze, diskusia o uťahovaní opaskov s výnimkou tých, ktorí kolaps spôsobili. Stále dostávajú svoje bonusy, ale vodiči sanitiek, zdravotné sestry a učitelia sa museli obetovať.“ Tvrdí, že ide o zvrátenú logiku s dopadom vždy na najzraniteľnejších, ktorí sú na ťažkých a potrebných pracovných miestach.

David Graeber hovorí o svete, kde sú poskytované základné potreby pre občanov. Hovorí o rozdávaní peňazí, ale nie o základnom garantovanom príjme. Jednoducho chce, aby sa ľudia mohli slobodne rozhodovať o tom, ako chcú prispieť spoločnosti, a očividne chce menej pracovných miest. Nehovorí ani o dotovaní, pretože nie všetko, čo ľudia robia, sa dá merať. Množstvo hodnoty, ktoré sa v spoločnosti vytvorí, je produkované ľuďmi, ktorí za to v skutočnosti nič nedostanú. Uvádza známe príklady ako starostlivosť o chod domácnosti, či dobrovoľníctvo a iné spôsoby práce, ktorá nie je odmeňovaná v našom súčasnom ekonomickom systéme. „Dnes musíte lekárom, či inžinierom platiť za ich dôležitú prácu, ale musíme prispôsobiť naše hodnoty, aby sme uznali, že existuje množstvo spôsobov, ako prispieť spoločnosti a tieto spôsoby nespadajú pod to, čo v súčasnosti považujeme za "prácu". Myslím si, že potrebujeme zmenu paradigmy, veľa ľudí si to pomaly uvedomuje. Sú naštvaní a frustrovaní so status quo, ale nevidia cestu do iného sveta alebo iného systému.“

Graeber nabáda, že musíme zmeniť to, čo si ceníme. Už pred časom veril, že Occupy Wall Street by mohlo byť začiatkom niečoho takého. Ľudia sa prebudili a uvedomili si, že chcú niečo užitočné, chcú pomáhať druhým. Uvedomili si, že niečo nie je v poriadku, ak si zvollia profesiu, ako je vzdelávanie alebo sociálne služby, a nič nezarobia a navyše s nimi zaobchádzajú zle. „Myslím si, že by sme mali premýšľať o tom, ako vytvoriť nové spoločenské hnutie a zmeniť to, čo oceňujeme na našej práci a živote. Ľudia vedia, keď práca stojí za to. Inak by si nedokázali uvedomiť, že majú zbytočnú prácu. Takže sa musíme zjednotiť s inými ľuďmi, ktorí chcú dosiahnuť rovnaký cieľ. Mal by to byť politický projekt, ktorý nás zjednotí.“

Súvisiace články

Aktuálne správy