Minimálna mzda na Slovensku od januára stúpne na 520 eur

Kým v Českej republike by mala minimálna mzda v roku 2019 dosiahnuť 43 % priemernej mzdy, na Slovensku to má byť až 48 %, upozorňuje inštitút INESS.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 480 eur na 520 eur. V stredu o tom rozhodla vláda. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 2,989 eura zo súčasných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 27,17 eura na 430,35 eura.

"Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, možno kvalifikovane odhadnúť na cca 151 tis. osôb," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Od začiatku budúceho roka pritom odpočítateľná položka na zdravotné poistenie pre zamestnanca opäť zostane vo výške 380 eur, a preto rovnako ako v tomto roku v plnej miere nepokryje sumu najnižších zárobkov.

Vládou schválené zvýšenie sumy minimálnej mzdy je podľa rezortu práce a sociálnych vecí o 3,73 percentuálneho bodu vyššie, ako zvýšenie sumy minimálnej mzdy, ktoré bolo ministerstvo povinné navrhnúť podľa valorizačného mechanizmu uvedeného v zákone o minimálnej mzde. "Nie je preto možné úplne vylúčiť ani negatívny vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na dopyt po práci, a to najmä nízko kvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou," priznáva ministerstvo práce.

O návrhu rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy na 520 eur v auguste a septembri rokovala Hospodárska a sociálna rada. Odborári na týchto rokovaniach presadzovali nárast minimálnej mzdy na budúci rok na 635 eur, Republiková únia zamestnávateľov navrhovala minimálnu mzdu zvýšiť na 502 eur a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR neodobrila návrh rezortu práce. Zamestnávatelia dlhodobo žiadajú, aby sa zaviedol mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy pre prípad, že sa na novej sume najnižších zárobkov sociálni partneri nedohodnú.

Minimálna mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila o 45 eur na 480 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak v súčasnosti dosahuje 2,759 eura. Od roku 2017 sa najnižšie zárobky na Slovensku zvýšili zo 405 eur na 435 eur a od začiatku roka 2016 stúpli z 380 eur na 405 eur. Od začiatku roka 2015 sa zaviedla odpočítateľná položka na zdravotné odvody v sume 380 eur. Zamestnanci, ktorých hrubý príjem je nižší ako 570 eur mesačne, tak majú vyššiu čistú mzdu. Odpočítateľná položka slúžiaca na zníženie zdravotných odvodov sa však od 1. januára tohto roka už nevzťahuje na vymeriavací základ zamestnávateľa za zamestnanca, ktorého hrubá mzda je do 570 eur.

Ako upozornil inštitút INESS, Slovensko, Poľsko aj Česká republika by sa mali dostať symbolicky na rovnakú úroveň minimálnej hrubej mzdy, keď na Slovensku bude minimálna mzda 520 eur a v prepočte na eurá v Poľsku 522 eur a v Českej republike 520 eur. Maďarská minimálna mzda by mala v prepočte na eurá dosiahnuť 463 eur. "Čistá minimálna mzda v ČR je aktuálne o takmer 4 eurá vyššia ako na Slovensku, hoci hrubá minimálna mzda dosahuje 473 eur," upozornil INESS. Dôvodom je podľa inštitútu to, že daňovo-odvodové zaťaženie ľudí s minimálnou mzdou na Slovensku vzrástlo za posledné štyri roky z 26 % na 36 %. "Kým v ČR by mala minimálna mzda v roku 2019 dosiahnuť 43 % priemernej mzdy, na Slovensku to má byť až 48 %," uviedol INESS. Napríklad v Prešovskom kraji úroveň minimálnej mzdy podľa inštitútu presahuje 62 % priemernej mzdy, a 70% mediánovej (strednej) mzdy, čo je ekonomicky nebezpečná hranica.

Vládou schválený rast minimálnej mzdy o 8,33 % je rýchlejší ako rast priemernej mzdy, upozornili v tlačovej správe predstavitelia strany SaS. Vláda Petra Pellegriniho podľa liberálov len potvrdzuje, že Smer-SD pretvoril minimálnu mzdu na politickú agitku, ktorou predstiera záujem o pracujúceho človeka. "Schválená minimálna mzda vo výške 520 eur na rok 2019 zvýši mzdové náklady zamestnávateľov na práce, ktorých hodnota tejto sume nezodpovedá, a takisto odvody zamestnancom," upozorňuje podpredsedníčka SaS a tímlíderka strany pre podnikateľské prostredie Jana Kiššová. To sú podľa nej ideálne podmienky na to, aby na trhu chýbali niektoré služby, alebo sa zabezpečovali načierno, čo je ten pravdepodobnejší scenár.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy