oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: SITA/AP
Hodnota globálneho dlhu dosahuje takmer štvrť trilióna dolárov. Slová centrálnych bankárov a politikov o tom, ako je potrebné bojovať proti ďalšiemu nárastu zadlženosti, sú na smiech. Už asi nikto neverí, že sa rast svetového dlhu podarí niekedy zastaviť.
V roku 2008 dosahovala hodnota svetového dlhu "iba" 173 biliónov dolárov. Od vtedy sa ale výrazne zvýšilo zadlženie vlád, naopak situácia vo finančnom sektore sa aj vďaka radu pokrízových regulačných opatrení javí ako lepšia. Hodnota dlhu bánk sa za posledné desaťročia navýšila len o zhruba tri bilióny dolárov, zatiaľ čo hodnota vládneho dlhu narástla o približne tridsať biliónov dolárov. Rastie však aj zadlženie firiem mimo finančný sektor, to sa za posledných desať rokov zvýšilo o približne 28 biliónov dolárov. Zadlženie domácností sa zvýšilo o zhruba desať biliónov dolárov.
V pomere k hrubému domácemu produktu hodnota dlhu domácností i finančných inštitúcií klesla, relatívne zadlženie nefinančných spoločností sa v súhrne prakticky nezmenilo, podstatne ale narástlo zadlženie štátov.
Ako upozorňuje agentúra Bloomberg, nárast zadlženosti nefinančných spoločností (v relatívnom vyjadrení zo 77 % na viac ako 90 % HDP) bol daný uvoľnenou menovou politikou centrálnych bánk, ktorú si spoločnosti interpretovali ako výzvu k siahnutiu na lacné peniaze. Avšak podniky tieto lacné peniaze vo veľkom množstve prípadov nepoužili na investície do rozvoja, ale na zvyšovanie dividend či spätné odkupovanie akcií s cieľom podporiť rast cien akcií.
Nárast dlhu možno pozorovať aj na rozvíjajúcich sa trhoch, nominálna hodnota súhrnného dlhu emerging markets bez Číny sa za posledných desať rokov zvýšila z 16 biliónov dolárov na takmer 30 biliónov dolárov a hodnota dlhu Číny narástla zo siedmich na 40 biliónov dolárov.
Nikto nedokáže s istotou povedať, aká miera zadlženia je nebezpečná, isté však je, že v niektorých ohľadoch sa súčasná situácia podobá tomu, čo v roku 2008 rozpútalo zatiaľ poslednú finančnú krízu. Vtedy si ľudia, najmä v USA, brali ťažko splatiteľné pôžičky, teraz si firmy požičiavali na to, aby papierovo čo najviac zvýšili svoju ziskovosť. Nárast vládnych dlhov je navyše sprevádzaný starnutím populácie.
