oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: SITA/AP;TASR/Marko Erd
Aktuálny vývoj je iba začiatkom procesu, ktorý hrozí vypuknutím rozsiahleho obchodného konfliktu medzi USA, Európskou úniou a Čínou. Národné ekonomiky budú nútené zavádzať rôzne individuálne ochranné protiopatrenia s cieľom udržať domácu produkciu a zamestnanosť, a to na úkor obmedzovania dovozu. Tvrdí to Peter Baláž z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
V druhej polovici septembra oznámil prezident USA Donald Trump zavedenie desaťpercentných ciel na čínsky tovar, ktorého ročný dovoz do USA dosahuje hodnotu 200 miliárd dolárov. Zároveň varoval Čínu pred odvetnými opatreniami. Staršie clá na hliník a oceľ si už medzitým vypýtali prvé obete. Len pred týždňom automobilka Ford oznámila, že ju stáli miliardu dolárov v podobe nižšieho zisku a má existenčné problémy. Ťažkostiam sa pravdepodobne nevyhnú ani ďalšie firmy, ktoré boli závislé na dovoze z krajín postihnutých týmito clami.
„Spektrum a intenzita týchto opatrení, pokiaľ nepríde k nejakej všeobecne akceptovanej dohode o ich eliminácii, sa bude rozširovať a so všetkou pravdepodobnosťou bude rolovať a zasiahne aj ďalšie krajiny,“ konštatuje Peter Baláž. Dôvodom je podľa neho fakt, že tempo rastu svetovej ekonomiky spôsobené ľahkou dostupnosťou úverov, nízkymi úrokovými mierami, rastom zadlženosti a zvýšením verejných výdavkov, bude klesať.
Ako zatiaľ len akoby vedľajšou konzekvenciou celého vývoja je rast úrokových sadzieb u kľúčovej svetovej meny: amerického dolára. Ten proces bude zdá sa dlhodobý a bude mať významný vplyv na mnoho trhových faktorov. Jednak bude sťahovať voľné zdroje z kapitálových búrz na refinancovanie zahraničného dlhu USA, jednak bude posilňovať výmenný kurz tejto meny. Pravdepodobným výsledkom bude postupné znižovanie efektov vyplývajúca zo zavádzaných colných bariér, ktorých účinnosť prinesie do zahraničného obchodu faktické znižovaniu kurzu napr. eura alebo jüanu, jednak USA bude strácať na svojej vlastnej konkurencieschopnosti, no nakoniec aj na medzinárodnej dôveryhodnosti, čo sa zasa môže dotknúť aj hodnoty dolára a jeho pozície na kapitálových obchodoch.
Otvorená ekonomika
Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že sa ho obchodná vojna dotkne len okrajovo. „Približne 95 percent nášho HDP je exportovaných a prakticky všetko čo ekonomika spotrebúva, sa dováža. Sme teda na zahraničnom obchode bytostne závislí,“ dodáva Peter Baláž.
Zavádzanie ciel medzi Čínou a USA malo na Európu doteraz len marginálny vplyv. „V momente, keď sa objavuje hrozba zavedenia ochranného cla na dovoz automobilov do USA, môže byť celý vývoj výrazne dramatickejší. Autá totiž tvoria takmer štvrtinu slovenského vývozu, pričom ide najmä o export SUV na americký trh,“ vysvetľuje Peter Baláž.
Pokiaľ skutočne príde k otvorenej obchodnej vojne, dotkne sa to nielen slovenskej ekonomiky ale aj slovenských investorov. „Akciové trhy by odhadom mohli klesnúť o viac ako 10 %,“ myslí si Martin Kaňa, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.
Dá sa na tom aj zarobiť
Investorov by sa to dotklo hlavne v prípade, ak majú svoje peniaze uložené vo fondoch, ktorých portfólio pozostáva najmä z akcií. Určite by sa však nemali plašiť a vyberať svoje peniaze. „V čase, keď trhy klesajú, je vhodné dodatočne investovať. Ak by obchodná vojna, alebo iný faktor, nasmerovali ekonomiku do recesie, pri aktívne riadených fondoch zmeníme zloženie portfólia. Tým zmiernime negatívny efekt poklesu trhov, či ho dokonca využijeme v prospech podielnika. Aj na poklese cien aktív, ak ide o dlhodobejší trend, sa dá totiž profitovať,“ vysvetľuje Martin Kaňa.
Ako dlho bude obchodná vojna trvať, sa dnes neodváži nikto odhadnúť. Podľa Petra Baláža to bude závisieť od viacerých faktorov. Dôležité bude, kedy si politici uvedomia, že zavádzanie nových colných opatrení zaplatí vo vyšších cenách domáci spotrebiteľ. Výsledkom môže byť spomalenie celkového tempa ekonomického rastu, ale aj razantný presun zahraničných investícií od aktívnych účastníkov konfliktu do iných krajín. V konečnom dôsledku to bude znamenať pokles zamestnanosti, rast dlhov i sociálneho napätia.
„Pokiaľ by došlo k dohode strán a zredukovaniu napätia, akciové trhy by následne vzrástli odhadom o päť až desať percent. Výhľadovo sme skôr optimisticky naladení a predpokladáme, že akciové trhy budú stúpať vplyvom slušného tempa rastu najmä americkej ekonomiky,“ tvrdí Martin Kaňa.
