9 tipov ako efektívne sporiť: Položte si tieto otázky a prehodnoťte svoje doterajšie priority

, Forbes;The Belle Curve Foto: getty images

Každý kto chce sporiť, si zvolí takú formu, aká mu vyhovuje. Do úvahy sa väčšinou berú viaceré faktory, ako je dĺžka sporenia, jeho účel a predpokladaná cieľová suma. Kritériom je samozrejme aj miera akceptácie rizika.

So začiatkom sporenia a investovania nemá zmysel otáľať ani minútu. Čím skôr, tým lepšie. Zo začiatku totiž nezáleží ani tak na tom, koľko si človek sporí alebo koľko investuje, dôležité je, aby si vytvoril návyk a začal si rôzne sporiace a investičné produkty ohmatávať. Vo chvíli, kedy začne zarábať viac peňazí, už nebude neskúseným nováčikom. Aj keď si dobre uvedomujeme dôležitosť sporenia, mnohým sa dlhodobo nedarí našetriť si sumy, aké by si predstavovali. Práve pre nich je tu deväť trikov, ako dosiahnuť v tejto neľahkej finančnej disciplíne lepšie výsledky.

1. Čisté imanie vs. príjem
Nie každý pozná svoje čisté imanie, ale väčšina ľudí pozná sumu aká sa objavila na poslednej výplatnej páske. A pritom práve čisté imanie dokáže vyjadriť kondíciu osobných financií. Je to hodnota majetku, ktorý človek vlastní po odpočítaní toho, čo dlží. Dôležitosť spočíva v tom, že čím je čisté imanie vyššie, tým je väčšia aj finančná sloboda. S rastom čistého imania rastie potenciál pasívneho príjmu. A čím je väčšia možnosť pasívneho príjmu, tým je človek menej závislý na výplate.

2. Pravidlo 50/30/20
Míňanie je prirodzené, mali by sme ale k nemu pristupovať rozumne. Pre zmysluplné sporenie je dobré si peniaze rozdeliť na nevyhnutné a ostatné výdavky. Výdaje na stravu, bývanie a ostatné nevyhnutné platby by mali predstavovať 50 % príjmov. 30 % by si človek mal vyčleniť na zábavu, cestovanie a podobne. Pätina prostriedkov by mala byť vyhradená na sporenie, prípadne splácanie dlhov. Situácia sa značne komplikuje, keď sa percentá významnejšie posúvajú do množiny nevyhnutných platieb. V prípade sporenia platí rovnako, že menej je viac než nič.

3. Pomalší začiatok je lepší ako žiadny
Už známy čínsky filozof Lao-c 'hovoril, že "cesta dlhá tisíce kilometrov začína jedným krokom". Rovnako, ako si človek zvykne na míňanie, by si mal zvyknúť aj na sporenie. A ak je to pre niekoho problém, mal by začať menšími čiastkami a tie postupne zvyšovať, napríklad o 1 % po určitom čase. Nie je to možno veľa, ale zložené úročenie v dlhodobom horizonte dokáže divy. Sporenie na dôchodok nemusí byť utrpenie, ktoré zruinuje domáci rozpočet, len je potrebné s ním začať čo možno najskôr.

4. Zvýšenie platu pomôže k vyšším úsporám
Väčšina ľudí má problém vyčleniť si viac peňazí na úspory, čo je dané aj psychologicky. Strach zo straty je silnejší ako nádej na zisk. Pri averzii k stratám majú pocit, že sa niečoho vzdávajú. Keď ale dôjde k zvýšeniu príjmov alebo neočakávanému navýšenie úspor, strach zo strát sa vytráca. Nezamestnanosť je rekordne nízka a mzdy rastú takmer vo všetkých kútoch ekonomiky, finančne si polepšili najmä slabšie zarábajúci ľudia. A práve teraz, keď mzdy rastú a na pracovnom trhu je nedostatok ľudí, by nemal byť až taký problém nájsť si lepšie platené zamestnanie, je možno vhodný čas na zmenu. Vyšší príjem umožní vyššie úspory bez toho, aby ste sa museli vzdávať výdavkov, na ktoré ste zvyknutí.

5. 72-hodinový test
Impulzívne míňanie má negatívne dopady na sporenie. Ak svoje nákupné pudy nedokážete ovládať, pomôckou je takzvaný 72-hodinový test. Spočíva v tom, že keď nakupujete cez internet, ponecháte si tovar v košíku dlhší čas, napríklad práve na 72 hodín (pokiaľ to obchod umožňuje). Po uplynutí tohto času sa často ukáže, že nákup možno nie je až tak dôležitý, ako v prvom momente vyzeral.

6. Stanovenie si jasných cieľov
K nasporeniu dostatočné sumy je najskôr nutné si ujasniť, čo je to vlastne dostatočná suma. K tomu je dobré si určiť nejaké porovnávacie body. Čo sa týka sumy potrebnej na dôchodok, je nutné počítať s tým, že napríklad inflácia v prípade výdavkov, ktoré sú u dôchodcov bežné, napríklad zdravotná starostlivosť, lieky a ďalšie, je spravidla vyššia ako inflácia celková. Čím vyššia nasporená suma, tým lepšie.

7. Automatizácia
Rovnako ako sa hradí predplatné alebo iná pravidelná služba, môžu fungovať aj platby na sporenie. Ak ste schopní nastaviť si automatickú úhradu platieb za káblovú televíziu alebo za členstvo v posilňovni a už vopred počítate s týmito výdavkami vo svojom mesačnom rozpočte, nemal by byť problém do tohto rozpočtu začleniť ani peniaze určené na úspory.

8. Porovnanie úrokových sadzieb
Môže sa stať, že po nejakom čase príde na rad refinancovanie dlhu alebo konsolidácia pôžičky. Prvým krokom by malo byť nájdenie výhodnejšej úrokové sadzby, čo sa prejaví ušetrením nejakých peňazí.

9. Sporenie na správnom mieste
Kam umiestniť peniaze určené na úspory? Držať ich doma asi veľký zmysel nemá. Vhodnejšie sú produkty s minimálnymi poplatkami, ktoré zároveň v čo možno najväčšej miere využívajú efekt zloženého úročenia. Rovnako je dobré využívať produkty, ktoré umožnia daňové odpočty, prípadne tie, na ktoré prispieva zamestnávateľ. Kombinácia viacerých produktov môže výrazne vylepšiť konečnú nasporenú sumu.

Celý rad ľudí život nežije, ale prežíva. V takom prípade je ťažké hovoriť o dôležitosti sporenia. Keď ich zastihne nečakaná choroba či iný zásadný problém, začnú sa utápať v pocitoch márnosti a sklamania z nevyužitých príležitostí. Pritom by stačilo si včas uvedomiť, čo je v živote dôležité. "Ľudia sa často ženú za cieľmi, ktoré im podsúva spoločnosť, ale ktoré pre nich osobne prakticky nič neznamenajú. Bohužiaľ si ale tento omyl zvyčajne uvedomia príliš neskoro," hovorí George Kinder, zakladateľ Kinder Institute of Life Planning a autor knihy Life Planning for You .

Kinder odporúča položiť si tri otázky a následne sa zamyslieť nad prehodnotením svojich doterajších  priorít.

  • Predstavte si, že ste finančne zabezpečení, máte dostatok peňazí na pokrytie svojich potrieb dnes aj v budúcnosti. Ako by ste v takejto situácii žili? Premýšľajte o tom, ako by ste trávili dni, týždne, mesiace i celé roky.
  • Predstavte si, že ste finančne zabezpečení, ale viete, že vám zostáva päť až desať rokov života. Fyzicky nie ste limitovaní a zo sveta odídete v plnej sile. Zmenili by ste v zostávajúcom čase nejako svoj život?
  • Predstavte si, že vám lekár povie, že máte pred sebou posledných 24 hodín života. Ľutovali by ste v tú chvíľu niečo, čo ste doteraz neurobili?

Súvisiace články

Aktuálne správy