oPeniazoch.sk, The Economist Foto: SITA/AP
Nás moderný svet vznikol vďaka liberalizmu. V Európe a Amerike sa spoločnosť otáča proti liberálnym elitám, ktoré sa nestarajú o problémy ľudí. K tomu sa pridáva posun smerom od voľných trhov a Čína ukazuje, že kvitnúť môže aj diktatúra. Takto hodnotí súčasný vývoj The Economist, podľa ktorého ide o "nesmierne znepokojivú vec".
Za ostatné dve storočia toho ľudstvo dokázalo veľa:
– očakávaná dĺžka života sa zvýšila z menej ako 30 rokov na sedemdesiat rokov,
– podiel ľudí žijúcich v chudobe klesol z 80 % na 8% a v absolútnych číslach sa znížil na polovicu,
– prudko vzrástla vzdelanosť,
– ľudské práva sú na tom neporovnateľne lepšie, v mnohých krajinách si ľudia môžu slobodne vybrať, ako budú žiť.
Lenže ani liberalizmus nemôže žiť z minulosti a musia prinášať prísľub lepšej budúcnosti. A tu spočíva veľká výzva modernej demokracie, pretože voliči stále viac pochybujú, že systém je férový a pracuje pre nich. The Economist tvrdí, že v rámci nápravy musí dôjsť najmä k nasledujúcemu:
– ekonomika musí byť oslobodená od rastúcej moci korporátnych monopolov,
– musíme sa zbaviť regulácie, ktorá bráni ľuďom v presune do najbohatších miest,
– zmeny potrebuje systém vzdelávania a zdanenia
– západ by mal posilniť liberálny poriadok tým, že bude budovať svoju vojenskú moc a utužovať obranné aliancie.
Všetky podobné kroky by mali riešiť základný problém liberalizmu, ktorý po svojom triumfe po páde Sovietskeho zväzu "stratil pojem o svojich základných hodnotách".
"Revolucionári tvrdia, že cesta k lepšiemu svetu vedie cez rozdrvenie tých, ktorí stoja pred vami. Konzervatívci sú voči revolúciám zase skeptickí, snaží sa udržať v spoločnosti všetko, čo funguje, a zmeny robiť len postupne. Často pod vedením nejakej vybranej skupiny ľudí či autoritára, ktorý podľa nich vie všetko najlepšie. Skutoční liberáli sa domnievajú, že spoločnosť sa postupne mení k lepšiemu, a to smerom zdola hore. Odmietajú revolučné rozširovanie hodnôt niekoho iného, nesúhlasia s konzervatívnou tendenciou ku koncentrácii moci, ktorá sa stáva nástrojom útlaku," píše The Economist.
Lenže vládnuci liberáli príliš často sami seba chránia pred tlakom kreatívnej deštrukcie. Právnici si vybudovali systém ochrannej regulácie, univerzitní profesori v niektorých krajinách hlásajú konkurenciu a sami majú svoje pracovné miesto isté až do konca svojej kariéry. Finančníci nemuseli niesť celú ťarchu finančnej krízy, pretože ich zamestnávateľom poskytol záchranu štát a financovali ju peniazmi daňových poplatníkov. V USA tie najprestížnejšie univerzity prijímajú viac študentov z 1 % najbohatších domácností ako z chudobnejšie polovice spoločnosti.
Vládnuca liberáli sa natoľko zaujímajú len o vlastné status quo, že úplne stratili pojem o radikalizme. Zabudli, že základnou myšlienkou liberalizmu je rešpekt pre celú spoločnosť, nie len pre vybrané elity. "Vládnuca trieda žije v bubline. Chodí na rovnaké univerzity, berú sa medzi sebou, žijú na rovnakých uliciach a pracujú v rovnakých kanceláriách. Zvyšok ľudí podľa nich nepotrebuje moc, stačí mu rastúca materiálna prosperita. Lenže stagnujúca produktivita a fiškálne uťahovanie, ktoré prišli po finančnej kríze roku 2008, narušili aj tento sľub," myslí si The Economist.
Cesta z tejto situácie vedie len cez obmedzenie privilégií súčasných liberálnych elít. Namiesto centralizácie moci na ministerstvách a v technokratických centrách by sa mal podporovať rozvoj regiónov a municipalít. Geopolitika by nemala byť vnímaná ako hra s nulovým súčtom. Politici by mali prestať ohŕňať nos nad nacionalizmom. Mali by ho sami uchopiť a naplniť zmysluplnými hodnotami, ako je občianska hrdosť. Liberalizmus môže stále zvíťaziť, pretože jeho schopnosti šíriť slobodu a prosperitu sa nič nevyrovná, píše The Economist.
