oPeniazoch.sk, IMF;QZ Foto: SITA/AP;e-resident.gov.ee
Tak, ako aj mnohé iné európske krajiny, aj Estónsko čelí klesajúcej pôrodnosti a ekonomickým tlakom, ktoré s ňou súvisia. Výsledkom je, že virtuálni obyvatelia pribúdajú rýchlejšie ako pôvodné obyvateľstvo tejto pobaltskej krajiny.
V roku 2014 Estónsko začalo ponúkať e-rezidenciu, program dostupný pre každého na svete. Je to vládna digitálnu identifikácia, ktorá dáva držiteľovi právo spustiť a prevádzkovať virtuálne podnikanie v Estónsku. Digitálni kočovníci môžu získať prístup k bankám a platobným službám, zatiaľ čo fyzická prítomnosť v Estónsku je čisto dobrovoľná. Nie je to však občianstvo, e-obyvatelia aj naďalej musia platiť dane tam, kde sa fyzicky zdržiavajú.
Program má zmysel v krajine, kde už bolo digitalizované všetko. Estónska vláda pracuje bezpapierovo, takže aj najzákladnejšie záznamy a systémy sa nachádzajú v počítačových serveroch, tvrdí Siim Sikkut, estónsky šéf informatiky, v podcaste Medzinárodného menového fondu. Krajina si dáta zálohuje v luxemburskom vládnom dátovom centre.
Sikkut hovorí, že elektronické systémy, ktoré obsahujú také veci ako digitálne podpisy, znižujú byrokraciu a šetria peniaze pre podnikateľov aj vládu. Voľby boli tiež digitalizované, čo dáva Estóncom priestor na zmenu v hlasovaní, ak urobia chybu.
"Takmer všetko, čo môžeme, robíme digitálne. Preniklo to do všetkých aspektov života," povedal Sikkut
Rusko, Ukrajina, Japonsko a USA patria medzi najväčších žiadateľov o elektronické bydlisko, ktoré podnikateľom otvára prístup na jednotný trh Európskej únie. Aj japonský premiér Shinzo Abe je e-rizdent Estónska. Fínsko a Nemecko sa však nachádzajú na vrchole zoznamu krajín s najväčším množstvom žiadateľov. Naznačuje to, že ide o niečo viac ako len prístup na únijný trh.
Pre niektorých ľudí ide o optimizmus ohľadom väčšej otvorenosti a menšieho počtu hraníc. Približne 41 % respondentov ale tvrdí, že prevádzkujú medzinárodné firmy, ktoré sú nezávislé od akejkoľvek geografie polohy, zatiaľ čo 14 % hovorí, že sú jednoducho "fanúšikom e-rezidencie". Najväčšia veková skupina kandidátov má od 31 do 40 rokov, až 88 % tvoria muži.
Estónska populácia patrí k najmenším v Európe, oficiálne má len niečo vyše 1,3 milióna obyvateľov. Republika, ktorá dosiahla nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991, sa už po desaťročia pokúšala poraziť zvyšok sveta, pokiaľ ide o digitalizáciu svojej ekonomiky. Vláda podporila napríklad investície do širokopásmových internetových služieb a študenti škôl sa tu učia programovať už vo veku 7 rokov. Skype, služba ktorá vznikla v roku 2003 a získala len za prvý mesiac milión používateľov, má korene v Estónsku.
Estónsky program e-rezidencie, ktorý sa rozrástol na približne 45 000 ľudí, je stále malý. Má len približne rovnaký počet ľudí, ako sa každých päť rokov objaví v Tallinne, aby si zaspievali ľudové nôty na národnom festivale. Ale Sikkut hovorí, že aj keď ide o zdanlivo skromné číslo, stále má vplyv na krajinu. Zatiaľ čo virtuálni e-obyvatelia nevytvárajú daňové príjmy priamo, domáce firmy skončili s poskytovaním služieb, ako sú finančné služby alebo virtuálne kancelárie. Hovorí, že program je úspešný vo vytváraní pracovných príležitostí v estónskej ekonomike a dodatočné príjmy už presiahli sumu, akú vláda do projektu investovala.
Kybernetická bezpečnosť patrí k najväčším výzvam. Zatiaľ čo boj proti hackerom a zamedzenie šírenia vírusov je každodennou prioritou, Sikkut poukazuje na to, že prvoradá je dôvera. "Bez dôvery nebudeme mať užívateľov a nedokázali by sme dosiahnuť vyššiu efektívnosť," hovorí. "Myslím si, že je tu dôvera v štát, ako inštitúciu. Preto sa nám v Estónsku podarilo urobiť veľa vecí. Možno sa vám nepáčia konkrétni politici a strany, ale v konečnom dôsledku sú tu zákony a vláda. Naša vláda. A to pre nás veľa znamená."
