Rodová nerovnosť a dlhý život: Krajiny, v ktorých by ste nechceli zostarnúť

, QZ Foto: TASR/AP;Ivan Majerský;getty images

Obyvateľstvo starne. Vďaka dlhšej životnosti budú do roku 2050 na našej planéte dve miliardy starších ľudí, čo predstavuje približne 20 % obyvateľstva. Ľudia nad 60 rokov majú iné sociálne, ekonomické a zdravotnícke potreby ako deti alebo dospelí, ktorí sú stále aktívni na pracovnom trhu. Krajiny sa budú musieť prispôsobiť meniacej sa demografickej situácii. Zatiaľ však ešte nie je jasné ako.

Jedným zo spôsobov, ako začať, by asi bolo dobré pozrieť sa na národy, ktoré dnes dobre zvládajú tieto prechody. V auguste tohto roku zostavil medzinárodný tím odborníkov index starnúcej spoločnosti. Zaradilli naň 18 krajín na základe rôznych faktorov, ktoré ukazujú, nakoľko vhodne dokážu podporovať staršie obyvateľstvo. Do prvej trojky sa dostali Nórsko, Švédsko a USA. Tím spolupracoval s 18 z 35 krajín, ktoré dodali potrebné údaje a sú súčasťou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Index poskytuje výsledky na základe piatich faktorov, ktoré predstavujú rôzne časti života človeka.

Produktivita a zapojenie
Koľko príležitostí sa naskytne pre starších ľudí, vek odchodu do dôchodku, zamestnanosť nad 65 rokov, dobrovoľníctvo nad 65 rokov a neformálne vzdelávacie príležitosti.
Kvalita života
Miera kvality života, vypočítaná očakávanou dĺžkou života a prieskumy, ktoré udávajú spokojnosť s životom nad 50 rokov.
Rovnosť
Nakoľko je život starších spravodlivý na základe indexu Gini, aké je riziko chudoby pre starších ľudí, potravinová bezpečnosť pre starších ľudí a vzdelávacie príležitosti pre mladých i starých občanov.
Spolupatričnosť
Sociálne podporované staršie osoby na základe finančných transakcií medzi staršími a mladšími skupinami, počet starších ľudí žijúcich s mladšími ľuďmi a prieskumy o pocitoch mladších ľudí voči starším generáciám.
Zabezpečenie
Opatrenia na fyzickú a finančnú bezpečnosť starších ľudí, merané podľa príjmu, dôchodkového fondu, fyzickej bezpečnosti a verejného dlhu.

Tím zložený zo 14 odborníkov vrátane geriatrov, sociológov a ekonómov, zvážil každú kategóriu na základe jej dôležitosti. Každá kategória dosiahla približne jednu pätinu stupnice, pričom celková váha bola najviac 25 % a najmenšia 17 %. Štáty, ktoré dosiahli najlepšie výsledky v určitej kategórii, získali 100 bodov a naopak krajiny s najhorším výsledkom nula. Pre skóre 100 alebo 0 pre jednu kategóriu, potrebuje krajina získať najvyššie alebo najnižšie známky v každom z faktorov, ktoré kategóriu tvoria.

USA sa do čela rebríčka dostali aj vďaka vysokému počtu obyvateľov, ktorí stále pracujú, navyše majú pružný pracovný čas, čo zvyšuje ich produktivitu. "Práca je dobrá pre váš mozog a vaše telo. Zvyšuje vašu ekonomickú bezpečnosť a šetrí váš trustový fond. Myslíme si, že politiky, ktoré predlžujú odchod do dôchodku, sú vo všeobecnosti dobré," hovorí John Rowe, odborník na geriatriu a verejnú politiku na Columbia University a hlavný autor štúdie. Väčšina ekonómov sa s jeho názorom zhoduje, ale ďalší výskum naznačuje, že včasnejší odchod do dôchodku môže prinášať zdravotné výhody.

USA majú nízku mieru vlastného kapitálu, keďže viac ako 20 % ľudí nad 60 rokov je ohrozených chudobou, v porovnaní s 12,5 % v ostatných krajinách OECD. Takisto zaznamenali nízku úroveň bezpečnosti, kvôli vysokému vládnemu dlhu a úrovni vládnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej osobám starším ako 65 rokov.

Krajiny zo spodnej časti rebríčka dosahujú nižšiu očakávanú dĺžku života, majú nízku kvalitu života (čo autorov štúdie uvádzajú ako dané kultúrou) a nižší dôchodkový vek. Dokonca aj špičkové severské krajiny majú ešte priestor na zlepšenie, tvrdí štúdia.Vzhľadom na to, že do roku 2020 bude viac ľudí starších ako 60 rokov, než bude detí, národné politiky sa tomuto trendu musia prispôsobiť. "Je na čase, aby sa svet zobudil a cítil demograficky," hovorí Rowe.

Všeobecne v priemere muži umierajú v mladšom veku než ženy. Muži navyše častejšie predčasne zomierajú, príčiny môžu byť rôzne. Od alkoholizmu cez srdcové ochorenia až po samovraždy. Nová správa Svetovej zdravotníckej organizácie však konštatuje, že v Európe sú tieto problémy obzvlášť akútne v krajinách s najnižšou úrovňou rodovej rovnosti. Rovnosť medzi pohlaviami by mohla zachrániť životy mužov. "Rodová rovnosť prospieva zdraviu mužov a prejavuje sa v nižšej miere úmrtnosti, vyššej kvalite života, znížení rizika depresie, vyššej pravdepodobnosti chráneného sexu, nižšej  miere samovrážd a zníženom riziku násilnej smrti až o 40 % ", píše WHO v tlačovej správe.

Štúdia využila údaje z 41 krajín o zdraví mužov z existujúcich databáz WHO prvýkrát. Zistilo sa, že v celej Európe sú muži viac ako ženy vystavení zdravotným problémom kvôli fajčeniu a pitiu, nezdravej strave, či pretrvávajúcemu násiliu. Riziká sa v jednotlivých regiónoch líšili. Kým v západnej Európe bolo fajčenie v roku 2016 rizikovým faktorom číslo jeden, zodpovedný za  milión úmrtí mužov, vo východnej Európe boli najväčšími rizikovými faktormi alkohol a drogy.

Zdravotné rozdiely medzi pohlaviami sú z historického hľadiska natoľko odlišné, že máme tendenciu z toho obviňovať biológickú rozdielnosť. Radi konštatujeme, že prirodzene je väčšia pravdepodobnosť, že ľudia skôr zomrú, ak na to budú mať určité podmienky. Autori správy však naznačujú, že zdravotné riziká spojené s užívaním návykových látok alebo nezdravým stravovaním nie sú vlastné len mužom. Sú spojené s kultúrami, ktoré zahŕňajú stereotypné predstavy o mužnosti.

Napríklad, štúdia mužov v Ruskej federácii naznačila, že pitie tvrdého alkoholu povyšuje alebo znižuje postavenie muža v robotníckych sociálnych skupinách, uľahčuje prístupu k naplneniu predstavy hegemonického ideálu skutočne pracujúceho muža. Muži teda nepijú viac, pretože sú to muži, pijú viac kvôli sociálnym tlakom, ktoré ich za pitie odmeňujú.

Európske krajiny zahrnuté do štúdie sa značne líšia v metrikách, ako je priemerná dĺžka života. Muži narodení vo Švajčiarsku v roku 2016 majú odhadovanú dĺžku života 81,2 roka, zatiaľ čo mužom narodeným v Turkménsku a Rusku sa odhaduje očakávaná dĺžka života hlboko pod 70 rokov. V rodovej rovnosti vedú severské  krajiny a Island merané radom faktorov, ako je zastúpenie na vedúcich pozíciách a dosiahnuté vzdelanie. Turecko zaznamenalo najnižšie skóre v indexe rodovej rovnosti, po ktorom nasledovalo Maďarsko a Gruzínsko.

Vzťah medzi rodovou rovnosťou a zdravím mužov je založený na korelácii, nie na kauzalite. Autori netvrdia, že nedostatok rodovej rovnosti spôsobuje, že ľudia umierajú, ale že mnohé z faktorov, ktoré poškodzujú zdravie človeka – napríklad fajčenie alebo alkoholizmus – sú obzvlášť rozšírené v menej rovných kultúrach. Autori správy tvrdia, že tvorcovia politík by mali brať vážne názor, že takýto druh "muskulatúry" prevládajúcej v spoločnostiach s nízkou rodovou rovnosťou, je nebezpečný pre mužov samých. Muži v menej rovných kultúrach pravdepodobne viac riskujú, trpia stresom a nemajú prístup k pomoci v otázkach duševného zdravia.

Výskumníci tiež ponúkajú niekoľko návrhov o tom, ako môže kultúrny posun smerom k väčšej rodovej rovnosti zlepšiť zdravie mužov. Napríklad sa ukázalo, že úloha živiteľa rodiny je spojená so zvýšenou hypertenziou a infarktom u mužov, ako aj s chronickými bolesťami chrbta. "Napriek reprodukčným vzorom mužnosti, model chlebodarcu rodiny nie je nevyhnutne dobrý pre zdravie mužov," píšu vedci.

Súvisiace články

Aktuálne správy