oPeniazoch.sk, ofdollarsanddata Foto: TASR/AP;getty images
Nikto presne nevie, ako sa Sam Zemurray dostal k nápadu s banánmi v roku 1893, ale vieme, že sa vďaka nim stal jedným z najbohatších mužov Ameriky.
Sam bol natoľko posadnutý týmto ovocím, že sa vybral do Alabamy v nádeji, že dokáže vstúpiť do tohto biznisu. Bohužiaľ, jeho plán mal ale jednu chybičku. Sam Zemurray nemal takmer žiadne peniaze. Ako by dokázal osemnásťročný chlapík bez potrebného finančného kapitálu, bez skúseností, či kontaktov, navyše s ruským prízvukom, pestovať banány, prepravovať ich cez Mexický záliv a následne predávať americkým spotrebiteľom na celom juhu? Pri príchode do dokov v Mobile, v Alabame, ale našiel na túto otázku odpoveď.
Pre tých z vás, ktorí to nevedia, existujú tri stupne obchodovateľných banánov: zelené, polozrelé a zrelé. Zelené potrebujú čas aby dozreli, než sa dajú skonzumovať, polozrelé sú vhodné na konzumáciu, o pár dní sa na nich objavia hnedé škvrny. Dozreté už postupne hnednú celé, zostáva len pár dní a úplne stratia svoju hodnotu. Práve tieto banány zaujali Sama, videl v nich svoju príležitosť.
Vzhľadom na kratšiu trvanlivosť, zrelé banány sa takmer nikdy nedostali na svoj cieľový trh v potrebnom čase, preto sa predávali s veľkou zľavou. Sam si uvedomil, že ak by mohol tieto banány presunúť na správne trhy rýchlejšie, mohol by z toho profitovať. Nemusel vypestovať jediný banán, stačilo, ak bude rýchlejší ako jeho konkurencia. Za svojich 150 dolárov si nakúpil toľko zrelých plodov, koľko len dokázal, vzal tovar na železnicu, aby pre ne našiel kupcov. Nakoniec dostal naspäť 190 dolárov, zisk 40 dolárov za 6 dní v roku 1895. Sam sa dostal do biznisu s banánmi. Úspech pokračoval, v roku 1899 predal 20 000 banánov, v roku 1903 už 574 000. Za desať rokov by predával viac ako milión banánov ročne.
Sam sa nakoniec stal jedným z najbohatších mužov Ameriky a šéfom United Fruit Company (dnes Chiquita Brands International). To všetko začalo vďaka tomu, že našiel ignorovanú časť obchodu a kapitalizoval ho. Odniesol si odpad a vytvoril z neho ríšu. Nič nezmenil.
Sam Zemurray nebol jediný, kto takýto výkon dosiahol. Frederic Tudor, "Ľadový kráľ", mal podobný úspech, keď začal dopravovať bloky ľadu do Karibiku pomocou nechcených lodí a lacných pilín. Tudor si vytipoval tri veci, ktoré vtedy trh nedokázal oceniť. Bezcenný ľad, piliny a prázdne lode.
Obaja muži dokázali bezcenné veci zmeniť na niečo skvelé. Dokázali to tak, že sa držali svojej vízie a mali dostatočne dlhý časový horizont. Skvelé veci si vyžadujú čas. Vo finančnej komunite sa tomu hovorí "dlhodobý prístup". Omieľa sa to tak často, že výraz "dlhodobý" už nič neznamená. Čo si máme pod "dlhodobý" predstaviť? Jason Zweig povedal: „zmeral som si svoj časový horizont … je to niekoľko stáročí. Často hovorím "investujem do ďalších sto rokov", pretože mám deti. Dopady, o ktoré sa zaujímam.“
Akú váhu by ste pri rozhodovaní uviedli vy, ak by ste rozmýšľali nad vplyvom na vás a vašich potomkov počas nasledujúcich sto rokov? To platí nielen pre vaše investície, ale pre všetky vaše životné rozhodnutia. Tieto voľby sa zlúčia počas desaťročí do stáročí. Budú sa objavovať v bohatstve vašej rodiny, v správaní vašich detí a v tom, ako si vás budú pamätať dlho potom, čo ste odišli.
Neexistuje lepší príklad pre zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v dlhšom časovom horizonte než jedno storočie, ako rozmach ekonomiky. Ak sa pozrieme na rast reálneho HDP v USA od roku 1790, vidíme, ako od roku 1800 narástol 2200-krát. Do konca občianskej vojny (1865) sa celková produkcia rovnala tomu, čo spoločnosť Facebook stratila na trhu za jediný deň pred niekoľkými mesiacmi. Z pohľadu na obyvateľa je to ešte výraznejšie.
V roku 1800 mali USA rovnaký reálny HDP na obyvateľa, aký má dnes Severná Kórea. Vlani len asi 10 krajín dosiahlo HDP na obyvateľa pod úrovňou toho, čo mali USA v roku 1800, poukazuje to na úžasný pokrok. Do roku 1865 bol reálny HDP na obyvateľa v USA podobný dnešnej Keni a v roku 1926 bol podobný súčasnej Ukrajine.
Takže keď zvážite to, čo chcete v živote dosiahnuť, nezabudnite, že váš cieľ vybudovať skvelý biznis, produkt, značku, komunitu alebo rodinu, bude trvať dlhšie, ako si myslíte. Preto rozšírite svoj časový horizont a prestanete sa zameriavať na nasledujúci týždeň alebo štvrťrok či nebodaj päťročnicu. Skúste sa sústrediť na nadchádzajúce desaťročie a storočie. Váš úspech nebude daný vaším ďalším projektom alebo vašou ďalšou snahou, ale vašou kolektívnou prácou, celkovým počtom vašich činností počas celého života. Pretože ak tí úbohí chudobní ľudia, o ktorých píše vo svojej básni Emma Lazarus, dokázali vytvoriť najsilnejší ekonomický motor sveta, len si predstavte, čo dokážete dosiahnuť vy.
