Krajina šialeného bohatstva, kde je celá spoločnosť založená na zarábaní peňazí

, latimes Foto: TASR/AP

Svadobná hostina, na ktorej vystúpila Diana Rossová. Syn, ktorému predné zuby vyrazila zátka z fľaše Dom Perignon. Alebo manžel, ktorý pri návšteve obchodu s topánkami žene navrhol, aby si vzala všetky a v každej farbe.

Skutočné príbehy ultra-bohatých Singapurčanov ilustrujú pozoruhodnú transformáciu malého mesta – štátu z koloniálneho obchodného miesta bez prírodných zdrojov na globálne finančné centrum, s percentom najbohatších. Je to príbeh obscénne disciplinovaného národa pod autoritárskym dohľadom. Za posledné polstoročie zažil ostrov nevídanú prosperitu. Objavujú sa však otázky nerovnosti a privilégií v spoločnosti, ktorá dlhodobo oceňuje tvrdú prácu, a presadzuje rovnaké príležitosti pre všetkých. Oslavovať bohatstvo v krajine, kde k nemu nemá prístup 99 % obyvateľov môže byť choré. Za posledných 10 rokoch sa majetková priepasť ešte viac prehĺbila.

Dôkazy úspechu v Singapure nájdete všade. Večierok pri bazéne podrobne zdokumentovaný na Instagrame sa usporadúva v päťhviezdičkových hoteloch. Dizajnérske butiky trblietajúce sa pozdĺž stromami lemovaných bulvárov. Rezort, ktorý v júni uvidel celý svet vďaka summitu prezidentov Donalda Trumpa a Kim Čong-una. Každý 34. Singapúrčan je milionár, čo je najvyššia hustota v porovnaní s akýmkoľvek iným ázijským mestom, podľa výskumu WealthInsight. S počtom obyvateľov okolo 5,5 milióna má Singapur 57 000 dolárov na obyvateľa.

Bývalá britská kolónia oddelená od Malajzie a stala sa nezávislou v roku 1965. Pod vedením už zosnulého Lee Kuan Yewa sa vybudoval kabinet špičkových ministrov so špičkovými platmi. Dotiahol investorov z celého sveta na strategické miesto ostrova pozdĺž jedného z najrušnejších námorných koridorov na svete. Pohŕdajúc demokraciou stál Lee na čele štátu, ktorý dokázal presadzovať striktné predstavy o tom, ako sa má verejnosť správať. Graffiti, kŕmenie holubov či predaj žuvačiek boli zakázané. Zároveň ale vytvoril aj závideniahodný systém škôl, nemocníc a verejného bývania, ktorý mal zaručiť všetkým obyvateľom multietnickej krajiny rovnakú šancu na úspech. Na Singapur sa Lee pozeral meritokracky, ale tí, ktorí uspeli, nemali mať žiadne výhody.

Minulý mesiac kontroverzný výrok bývalého predsedu vlády Goha Choka Tonga opätovne poukázal na rastúcu sociálnu priepasť. Keď Goha žiadali, aby znížil miliónové platy vládnych ministrov s cieľom zvýšiť výdavky na starších ľudí, odmietol túto myšlienku s tým, že v takom prípade by vláda dokázala prilákať len "veľmi, veľmi priemerných ľudí, ktorí nedokážu zarobiť milión" singapurských dolárov (približne 730 000 USD) v súkromnom sektore. Mnohí Singapurčania zostali rozčarovaní.

Časom sa aj verejné školy, absolvovanie ktorých je potrebné na ceste k špičkovému pracovnému miestu, stávajú čoraz viac nedostupné. Najlepšie vysoké školy udeľujú titul potomkom bývalých absolventov, prípadne tým, ktorí žijú v okolitých štvrtiach, kde sa ceny bývania prirodzene pohybujú v miliónoch dolárov.

Zástupca jednej z najlepších škôl, ktorú absolvoval aj Lee Kuan Yew a mnohí členovia jeho kabinetu, nedávno vyhlásil, že má problém získať študentov z rôznych prostredí, pretože tí sa obávajú, že nedokážu súperiť s bohatšími spolužiakmi.

Niektorí odborníci tvrdia, že samotné politiky, ktoré urobili zo Singapuru atraktívny investičný cieľ vďaka nízkej dane z príjmov právnických a fyzických osôb, kde sa neplatí žiadna daň z kapitálových výnosov ani z nehnuteľnosti, dopomohli k majetkovej priepasti. Čínski podnikatelia sa na ostrov zamerali od roku 2008, priniesli obrovské množstvo nových peňazí a výdatne zvýšili výdavky na ktoré singapurské pôvodné etnické čínske podnikateľské rodiny nemali. Vláda prichádzajúcim navyše ponúkla daňové úľavy a iné stimuly, vrátane vybudovania dvoch luxusných kasín, napriek jasnému odmietavému postoju aký zastával Lee Kuan Yew voči hazardu. V kasíne hotelového komplexu Marina Bay Sands musia Singapurčania zaplatiť vstupné 70 USD, zatiaľ čo cudzinci majú vstup zadarmo. "Červený koberec je rozvinutý pre cudzincov, najmä pre bohatých," povedala Linda Limová, profesorka medzinárodného obchodu na univerzite v Michigane. "Celá spoločnosť je teraz založená na zarábaní peňazí… Je to v rozpore s našimi základnými hodnotami."

Napriek tomu mnohí Singapurčania považujú nerovnosť za daň neúprosného kapitalistického systému, ktorý odmeňuje určité typy zručností. Z oficiálneho hľadiska Singapur nemá žiadnu chudobu. Z jednoduchého dôvodu, lebo nemá zadefinovanú hranicu chudoby. A nemá ani žiaden dôchodkový systém, v krajine je práca právom aj povinnosťou. Mnohí starší Singapurčania, často bez potrebnej podpory rodiny, musia zbierať kartónové škatule na recykláciu, aby si zarobili aspoň nejaké peniaze.

"Akceptujeme určitú mieru nerovnosti, aby sme mohli mať takú ekonomickú prosperitu, ktorá nás dotiahla takto ďaleko," povedala Irene Ng Yue Hoongová, docentka sociálnej práce na Národnej univerzite v Singapure. Vláda citlivo reaguje na kritiku o nerovnosti a ponúkla dodatočné dotácie. Rozšírila prístup k vzdelaniu v ranom detstve pre rodiny s nízkymi príjmami a ponúkla sociálne balíčky pre seniorov, ktorí sa narodili v 40. a 50. rokoch minulého storočia pred hospodárskym rozmachom.

"Potreba udržania vzostupného trendu je skutočne dôležitá pre legitimitu vlády," povedal sociológ Chua Beng Huat. "Vláda chce radšej podporiť spodnú časť ekonomického spektra akoby mala obmedzovať jeho vrchol."

Súvisiace články

Aktuálne správy