oPeniazoch.sk, QZ Foto: getty images;YT/bloomberg
Väčšina komentátorov a analytikov sa zhodne, že z finančnej krízy z roku 2008, sme sa už v podstate dostali. Avšak aj o desať rokov neskôr, kríza v podstate určuje, ako funguje finančný systém, cez politické rozhodnutia a zásahy centrálnych bánk. Návrat do normálu, ako sme ho poznali, už nie je možný.
Zlyhanie: Ako dekáda finančných kríz zmenil svet, to je názov knihy britského historika Kolumbijskej univerzity. Adam Tooze sa už venoval nacistickej ekonomike aj americkej globálnej moci v medzivojnovom období 20. storočia, aktuálne ponúka presvedčivý dôkaz o tom, ako tá posledná finančná kríza získala politickú povahu poukazujúc na závislosť svetového bankového systému od amerického dolára.
Najskôr to bola v roku 2008 kríza americká, až potom, o pár rokov neskôr, došlo k európskej dlhovej kríze. Tieto krízy, ako píše Tooze, boli čiastočne prepojené, pretože európske banky sa silne angažovali v americkom finančnom systéme. A to tiež znamenalo, že Európa bola zakorenená v americkom trhu hypotekárnych úverov, takmer tretina vysokorizikových cenných papierov krytých hypotékami, ktoré neboli podporené Fannie Mae alebo Freddie Mac, boli držané európskymi investormi. Jedným z najbezpečnejších znakov prehĺbenia krízy boli zúfalé pokusy bánk, najmä európskych inštitúcií, o prístup k dolárom. Medzibankové úverové sadzby sa zhoršili a prepukla kríza.
Pri spätnom pohľade sa Tooze domnieva, že kritickým zásahom, ktorý dokázal zmierniť krízu, neboli bankové záchranné programy alebo programy nákupu aktív centrálnej banky, ale skôr "bezprecedentný nadnárodný krok amerického štátu" pumpovať doláre do bánk po celom svete. Tooze ale na tieto opatrenia nepíše oslavné ódy, len uznáva, že to prinieslo svoje ovocie v krátkodobom horizonte. Naopak pochybuje o kolektívnej európskej reakcii na krízu v roku 2012 a píše, že "milióny trpia bez dostatočného dôvodu." Hoci rovnako milióny trpeli aj v USA, Tooze tvrdí, že prinajmenšom v USA bolo prijaté potrebné politické rozhodnutie: zachrániť najskôr Wall Street a neskôr vyriešiť obavy ulice. V Európe bolo príliš veľa protichodných názorov a vedenie sa nemohlo rozhodnúť, ako má postupovať. Chýbala koordinovaná reakcia a to bola katastrofa.
Opätovné uchopenie roly dolára nebolo len záležitosťou ozdravného procesu, píše Tooze, ale bolo tiež nevyhnutné, ak sa chceme adekvátne pripraviť na dôsledky vyhlásenia Donalda Trumpa o nezávislosti USA na prepojenom a multipolárnom svete. Dolár zomkne globálny finančný systém. Fed a americká politická koalícia chápu dôležitosť amerického dolára v bilanciách zahraničných bánk, preto podnikli kroky potrebné na zmiernenie dopadov krízy. Ak by sa objavila nová kríza, výhľad Trumpovej politiky "Amerika na prvom mieste" nepredstavuje túžbu prijať opatrenia výslovne určené na pomoc iným krajinám.
Dodávka amerických dolárov nasmerovaná do globálneho finančného systému v reakcii na krízu čiastočne skončila na rozvíjajúcich sa trhoch. V posledných rokoch mnohé rozvojové krajiny využívali nízke úrokové sadzby, ktoré nasledovali po kríze, na lacnejšie splácanie dlhu denominovaného v dolároch. Dopad tohto vplyvu môžeme vidieť dnes, keď americký dolár silnie a investori sa pýtajú, či tieto krajiny dokážu splatiť celý svoj dlh. Silný dolár už napadol meny v Turecku aj Indonézii.
Pred desiatimi rokmi, keď boli medzibankové a veľkoobchodné trhy uzavreté, bol veľký tlak na trhy s dolárovým financovaním. Vtedy sa Fed stal svetovým veriteľom poslednej inštancie. "Bolo to historicky bezprecedentné, vo svojom rozsahu veľkolepé a takmer celkom bezohľadné," píše Tooze na margo operácií amerického Federálneho rezervného systému na zmiernenie dopadov krízy. Bilióny dolárov sa poskytlo prostredníctvom rôznych transakcií na peňažnom trhu. Jednou z kľúčových operácií boli menové swapy, v ktorých sa dolárové úvery od Fedu vyplácali do centrálnych bánk iných krajín výmenou za meny týchto bánk neskorším s úrokom. Túto šablónu vyvinuli v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ale po desiatich rokoch s ňou skončili. Vrátili sa k nej krátko po teroristických útokoch v septembri 2001. Menový swap, medzi Fedom a globálnymi centrálnymi bankami, oživili v roku 2007, aby poskytli dolárové pôžičky zahraničným bankám. Tieto pôžičky, aj keď sú už v súčasnosti úplne splatené, ukazujú, koľko dodatočných finančných prostriedkov Európa v tom čase zúfalo potrebovala. Do septembra 2010 dosiahli celkové úvery a splátky na swapových operáciách 10 biliónov dolárov.
"Dnes musíme počítať s tým, že v rozpore so základným predpokladom z rokov 2012 – 2013, kríza v skutočnosti nekončila. To, čomu čelíme, nie je opakovanie, ale mutácia a metastáza. Finančná a hospodárska kríza v rokoch 2007 – 2012 sa v rokoch 2013 až 2017 pretransformovala na komplexnú politickú a geopolitickú krízu po studenej vojne. Bude to mať zrejmé politické dôsledky. Konzervativizmus, ako doktrína v boji proti kríze, by mohol skončiť katastrofálne, ale udalosti od roku 2012 naznačujú, že triumf centristického liberalizmu je tiež falošný. Centristickí liberáli sa snažia poskytnúť presvedčivé odpovede na dlhodobé problémy modernej kapitalistickej demokracie. Kríza sa ale podpísala pod rastúcu nerovnosť. Dramatické opatrenia na boj proti kríze, ktoré boli prijaté od roku 2008, mali pre svoju krátkodobú účinnosť mnohé negatívne vedľajšie účinky,“ píše vo svojej najnovšej knihe Tooze.
Spýtajte sa ktoréhokoľvek Gréka, či Taliana, či už kríza skončila, pravdepodobne budú mať na vec rovnaký názor ako Tooze.
