Kryté dlhopisy na slovenskom trhu: Bonitný finančný nástroj ponúkajú zatiaľ dve banky

, CDCP Foto: thinkstock

Hypotekárne záložné listy nahrádzajú kryté dlhopisy. Ide o významný, mimoriadne bonitný, finančný nástroj nielen na slovenskom, ale aj na európskom trhu.

Kryté dlhopisy sú osobitným druhom zabezpečeného dlhopisu. Jeho emitentom môžu byť banky s výnimkou pobočiek zahraničných bánk. Kryté dlhopisy môžu vydávať len tie banky, ktoré majú schválený tzv. program krytých dlhopisov zo strany Národnej banky Slovenska. „Tento program je akýmsi rámcom, môže obsahovať viac emisií, preto sa bude priebežne dopĺňať o ďalšie dlhopisy,“ hovorí Eduard Kalina z odboru emisií CDCP SR. „V súčasnosti majú program krytých dlhopisov schválené dve banky, ich počet sa však postupne  rozširuje.“

V doterajšej praxi bolo stanovené, že ak samotný emitent odkúpi hypotekárny záložný list, tento automaticky zaniká. V prípade krytých dlhopisov je to inak. Ak emitent  nerozhodne o zániku cenného papiera, tento nezanikne a môže byť použitý ako zábezpeka. „Toto je dôležité napríklad v situácii, keď sa banky chcú financovať v Národnej banke Slovenska,“ upresňuje Eduard Kalina. „V prípade krízy alebo preklenutia dočasne nepriaznivej situácie tak môžu banky tieto cenné papiere použiť ako zábezpeku. Aj preto sú kryté dlhopisy považované za kvalitné likvidné aktívum.“

Kryté dlhopisy môžu byť zaujímavou investíciou aj pre fyzické osoby, keďže ide o konzervatívnu investíciu, ale predsa len s výnosom o niečo vyšším, ako poskytujú štátne dlhopisy. Navyše, výnosy z krytých dlhopisov sú v prípade fyzických osôb nepodnikateľov zdaňované zrážkovou daňou (nie je nutné podávať daňové priznanie) a nepodliehajú zdravotným odvodom. V tejto súvislosti je zaujímavé, že štátne dlhopisy ostávajú jedinou skupinou štandardných cenných papierov, z ktorých musia fyzické osoby odvádzať zdravotné odvody. K zatraktívneniu dlhopisov ako investičného nástroja pre fyzické osoby by o.i. určite prispelo aj zjednotenie/zrovnoprávnenie pravidiel zdaňovania medzi fyzickými osobami a právnickými osobami

Harmonizácia podmienok vydávania krytých dlhopisov má prispieť k budovaniu únie kapitálových trhov ako aj k obozretnému podnikaniu bánk. Finančný nástroj je zároveň využiteľný pre podnikateľské subjekty a potenciálnych investorov, zameraných hlavne na bezpečné investície. Na novú situáciu je pripravený aj Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. (CDCP SR).

Na novú situáciu operatívne zareagoval Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. úpravou svojho informačného systému. „Pre emitentov, ktorí sú aj účastníkmi CDCP SR, sa zjednodušuje proces vydávania cenných papierov,“ hovorí Dagmar Kopuncová, obchodná riaditeľka CDCP SR. „Štandardnou praxou bolo, že emitent musel prísť osobne, keď chcel podať príkaz na pripísanie vydávaných cenných papierov na účty kupujúcich. Teraz stačí, keď podá príkaz cez informačný systém. Okrem toho cez informačný systém môže požiadať aj o zoznam majiteľov cenných papierov.“

Výhodou je aj to, že poplatky za služby CDCP SR spojené s krytými dlhopismi sú rovnaké ako pri ich „predchodcovi“ hypotekárnych záložných listoch. A to aj napriek tomu, že ide o bonitnejší druh cenných papierov.  V zmysle  nových obchodných podmienok sa zjednodušil proces zrušenia emisií zaknihovaných cenných papierov, teda aj krytých dlhopisov. „V budúcnosti sa pripravuje ďalšie uľahčenie procesu, ktorý súvisí s vydávaním cenných papierov,“ dopĺňa Dagmar Kopuncová. „Konkrétne ide o prideľovanie ISINov, ktoré sú povinnou náležitosťou zaknihovaného cenného papiera. Emitenti, ktorí sú účastníkmi CDCP SR, budú môcť požiadať o pridelenie ISINu aj prostredníctvom informačného systému.“

Aplikáciu krytých dlhopisov na slovenskom trhu umožnili dve novely zákonov – zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch. Zmenu na finančnom trhu v podobe krytých dlhopisov uvítajú najmä banky, ale informácia je zaujímavá aj pre podnikateľské subjekty či potenciálnych investorov, ktorí chcú investovať s nízkym rizikom. Novinka je snahou o priblíženie sa k európskej praxi, hlavne ku kritériám a štandardom Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) v rámci harmonizácie procesov v Európskej únii.

Súvisiace články

Aktuálne správy