oPeniazoch.sk, The Economist Foto: SITA/AP
The Economist sa domnieva, že trhy to s čínskou skepsou už preháňajú.
Donald Trump na začiatku augusta tweetoval, že americké clá na čínsky tovar prinášajú obrovské výsledky. Dochádza k znateľnému oslabovaniu kurzu čínskej meny, akciový trh v Číne sa prepadá a bežný účet sa v prvej polovici tohto roka dostal do deficitu, čo je prvýkrát za dlhé roky. Navyše v Číne spomaľuje tempo rastu celej ekonomiky, zatiaľ čo tá americká expanduje najrýchlejšie od roku 2014.
"Niet divu, že Trump sa v takejto situácii cíti byť na koni, zatiaľ čo investori v Číne prepadajú nervozite," píše The Economist. Čínska vláda aj korporátny sektor až donedávna verili svojim vlastným vyhlásením o technologickom pokroku krajiny. A v súkromí hovorili o tom, že Trump sa nechá uchlácholiť sľubmi vyšších dovozov z USA. Lenže oboje teraz padá, hodnotí situáciu The Economist. Niektorí ľudia v Číne sa pritom podľa periodika domnievajú, že Američania sa v skutočnosti ani dohodnúť nechcú a ich skutočným cieľom je dostať Čínu na kolená. A je jednoznačným faktom, že Spojené štáty kupujú od Číny oveľa viac tovaru ako Čína od nich, takže USA majú tiež oveľa väčší priestor pre uvalenie ciel.
Čo môže urobiť Čína? Zaútočiť na lukratívny biznis amerických firiem v Číne, čo by sa dotklo firiem od Applu až po Starbucks. Lenže to by len zvýšilo kritiku nefér praktík, ktoré čínska vláda používa. A dopad takýchto krokov by sa neprejavil tak rýchlo ako uvalenie ciel. Pre Čínu navyše konflikt prichádza v najmenej vhodný čas, keď sa vláda usilovne snaží o schladenie úverového trhu. Musí tak zvážiť , či túto snahu neodloží , kým nepominie vplyv obchodných treníc. Lenže v takom prípade by sa hospodárstvo opäť vydalo cestou prudkého rastu dlhov.
The Economist sa však napriek všetkému pýta, či to trhy s čínskou skepsou už trocha nepreháňajú. Trumpova administratíva totiž, na rozdiel od minulosti, berie obchodnú vojnu ako reálnu vec a snaží sa tlmiť jej dopady. K tomu by oslabujúci menový kurz mal podľa banky Goldman Sachs pomôcť ekonomike zhruba rovnako, ako jej uškodila prvá vlna amerických ciel. Vláda sa tiež posúva k uvoľnenejšie fiškálnej politike a uľahčuje mestám prístup k financovaniu infraštruktúrnych projektov. Podľa niektorých správ sa dokonca diskutuje o vyššej stimulácii, ktorá by namiesto investícií mala byť zameraná na spotrebu.
Budúci rok by sa navyše mohli prehodiť aj rastové karty. Kým v Číne sa prejaví efekt uvoľnenejšie politiky, Spojené štáty sa môžu teraz nachádzať na vrchole cyklu a budúci rok vyprchá rastový vplyv daňových zmien. Napríklad Louis Kuijs z Oxford Economics sa domnieva, že akciové trhy teraz hodnotia očakávaný vývoj v USA príliš optimisticky a opak platí o Číne.
