Dlhé prázdniny zhoršujú príjmovú nerovnosť

, QZ Foto: TASR/Martin Palkovič

Na to jediné sa deti tešia celý školský rok. Bezstarostné letné prázdniny plné oddychu a sladkého ničnerobenia. Kým pre rodičov je to neraz problém zabezpečenia starostlivosti o dieťa, ani pre deti nie je dlhšia prestávka v učení to pravé orechové.

Školské rozvrhy sa líšia po celom svete, avšak väčšina škôl má v letných mesiacoch pauzu najmenej šesť až 12 týždňov. Prázdniny znamenajú pre každého niečo iné. Vplyv "letnej prestávky na učenie", ktorý, ako uvádza Brookingsova inštitúcia, bol pozorovaný od roku 1906, nie je u každého dieťaťa rovnaký. Rodiny s nízkymi príjmami majú v lete skromnejší program než tie z bohatších. Hlavne pokiaľ ide o návštevy múzeí, či aktivity v rôznych táboroch. Táto absencia prázdninového vzdelávania nie je výsadou len bohatých krajín. Podľa štúdie, ktorú zverejnil The Economist, všetku gramotnosť, ktorú získali deti v Malawi počas školského roka v programe so zahraničným financovaním, stratili počas letných prázdnin.

Odborníci zo Stanfordskej univerzity naznačili, že v ére dlhšej životnosti by sme sa mali zamerať na dlhšiu a pomalšiu kariéru s častejšími prestávkami, namiesto krátkych a intenzívnych kariér. V ére celoživotného vzdelávania by školský rok mal vyzerať rovnako. Niektoré školy v Spojených štátoch zaznamenali lepšie výsledky u svojich žiakov keď prešli na celoročný model, v rámci ktorého 10 až 12-týždňové prázdniny nahradili častejšími kratšími počas celého roka.

Nie je prekvapením, že výsledky boli najlepšie, keď školy ponúkli aj doplnkové vzdelávanie počas prázdnin. V podstate rovnaké aktivity, aké v letných mesiacoch poskytujú svojim deťom bohaté rodiny. Ako to však zaistiť pri okresaných rozpočtoch? To by mohla byť domáca úloha na letnú dovolenku zákonodarcov.

Súvisiace články

Aktuálne správy