Nový rozmer súkromného podnikania

Diskusia 4  
Nový rozmer súkromného podnikania
Zdroj: lindak
Foto: TASR/AP


2. 8. 2018 - Nie je to tak dávno, čo vstúpil do platnosti zákon o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2013 a ktorý spustil vážne obavy podnikateľov o súkromie ich financií. Presnejšie šlo o zákon, ktorý obmedzil operácie v hotovosti pre fyzické osoby aj podnikateľov. Píše sa rok 2018 a v súčasnosti sa diskutuje o novele zákona o bankách, ktorá by mala priniesť ešte väčší zásah do súkromia podnikateľov.

Každému je asi dobre známe, čo bankové tajomstvo znamená. Presnejšie sú podľa zákona jeho predmetom: „všetky informácie a doklady týkajúce sa klienta, ktoré nie sú verejne prístupné.“ Samozrejme na jednej strane existujú výnimky, keď určité verejné inštitúcie, ako súdy alebo polícia, si to písomne vyžiadajú. Na strane druhej aj samotné banky majú povinnosť nahlasovať podozrivú činnosť na účtoch klientov, v prípade, že pri príjme vo výške minimálnej mzdy sa dejú na účte nezvyčajne veľké transakcie a nie len tie nad 15 000 eur. Záleží už len na tej ktorej banke, ako má nastavené interné kontrolné mechanizmy. Preto sa aj v poslednom čase diali veci okolo kryptomien, ktoré mnoho podnikateľov z tohto sektora naštvali.

Napriek tomu, tento prístup bol doterajšou praxou a novela zákona o bankách by ho mala po novom zmeniť. Podľa návrhu ministerstva by mali banky raz ročne v elektronickej podobe poskytovať informácie o záležitostiach klientov. Tak, aby boli jasné identifikačné údaje klienta a číslo bankového účtu. K tomu majú banky uviesť „operácie vykonané na účte vrátane účtu platiteľa alebo príjemcu a všetkých identifikačných údajov platieb, dátumu a času realizácie operácie“.

Samozrejme ministerstvo tým sleduje len jediný cieľ, klepnúť po prstoch podnikateľom, ktorí vykazujú minimálnu alebo nulovú daň z príjmov právnických osôb. Keďže finančná správa nemá na to kapacity sledovať každú takúto spoločnosť jednotlivo, banky by im v tom výrazne pomohli.

Avšak takto nastavená legislatíva je rovnako ohrozením pre bežných podnikateľov, ktorí nevykonávajú podozrivé transakcie a rovnako nemajú podozrivo nízku daň z príjmu a netreba sa čudovať, že určitej skupine podnikateľov sa tento krok zo strany štátu nepáči.

V prípade, že sa novela schváli sa netreba čudovať, že by väčšina podnikateľov prešla na kryptomeny, ktoré by im poskytli dostatočné množstvo anonymity. V súčasnosti sa nájde už niekoľko desiatok až stovák podnikateľov, ktorí tak robia. Netreba zabúdať ani na nedávno schválenú legislatívu v tomto smere, ktorá nevedomky poskytuje legalizáciu príjmu pomerne jednoducho. Ministerstvo zabudlo na to, že stačí, keď si peniaze preženiete cez určité virtuálne meny a následne si priznáte ich predaj v daňovom priznaní. Nanešťastie ich pôvod už nikto nezistí.

Autorom je Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding