Trump si môže hovoriť, čo chce: Spojené štáty bohatnú vďaka Európe

, The Conversation Foto: SITA/AP

Prezident Donald Trump nedávno spochybnil hodnotu dlhodobej aliancie Spojených štátov a Európy. Zabúda, že väčšine obchodu medzi bohatými národmi dominoval práve vzťah medzi USA a Európou.

Keď sa Trumpa nedávno opýtali na "najväčšieho nepriateľa na celom svete", vyhlásil: "Myslím si, že Európska únia je nepriateľom, preto, čo nám v obchodovaní robí." Označením Európy za "nepriateľa" Trump dáva najavo, že jednoducho nechápe, prečo bohaté krajiny navzájom obchodujú. Jeho názor ignoruje obrovské výhody, ktoré Američania získali kvôli silnému hospodárskemu a vojenskému spojenectvu medzi USA a Európou. Výhody, ktoré nezahŕňajú o nič menej než mier a prosperitu.

Obchodná vojna Trumpa s Európou bude mať nepochybne dopady. Ako priamy dôsledok znižovania objemu obchodovania bude zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Nepriamym dôsledkom je hrozba globálneho konfliktu kvôli zníženej ekonomickej integrácii.

Prečo medzi sebou obchodujú bohaté krajiny
Hoci sa v niektorých ohľadoch zdá byť zrejmé, prečo USA a Európa navzájom spolu obchodujú, spočiatku to jasné nebolo. Určite si niektorí mysleli, že USA dokážu vyrábať kvalitné syry za cenu, ktorá je podobná výrobcom v Taliansku, tak prečo ho hľadať v zahraničí?

V roku 1979 poskytol ekonóm Paul Krugman jasnú odpoveď, ktorá mu nakoniec získala Nobelovu cenu za ekonomiku. Prvá časť jeho odpovede bola jednoduchá, ale dôležitá. Spočíva v tom, že spotrebitelia majú prospech z toho, že majú k dispozícii širokú škálu odrôd výrobkov, a to aj vtedy, ak sú odlišné len minimálnymi rozdielmi.

Napríklad v roku 2016 predstavovali najväčšie vývozy USA do EÚ lietadlá (38,5 miliardy dolárov), stroje (29,4 miliardy dolárov) a farmaceutické výrobky (26,4 miliardy dolárov). Najvyšší objem dovozov z EÚ sa zdajú byť takmer totožné: stroje (64,9 miliardy dolárov), farmaceutické výrobky (55,2 miliardy dolárov) a vozidlá (54,6 miliardy dolárov). Hoci sa kategórie výrobkov jednoznačne prekrývajú, existujú významné rozdiely v druhoch liekov a strojov, ktoré sa predávajú na každom trhu. Spotrebitelia majú prospech z toho, že majú k dispozícii všetky tieto možnosti.

Druhou časťou Krugmanovej odpovede bolo to, že výrobou pre oba trhy by spoločnosti v Európe a USA mohli získať väčšie úspory z výroby a znížiť ceny. Zistilo sa, že je to skutočne tak. Výskumy ukázali, že zvýšená zahraničná konkurencia dokáže znížiť domáce ceny.

Tieto prínosy boli kvantifikované. Napríklad príjmy do USA z nových druhov zahraničných výrobkov a nižších cien za obdobie rokov 1992 až 2005 sa rovnali približne 1 % HDP USA – alebo približne 100 miliardám dolárov. Stručne povedané, Krugmanova odpoveď zdôraznila, do akej miery medzinárodný obchod medzi rovnými zvyšuje celkovú veľkosť ekonomického koláča. A žiadny koláč  nebol nikdy väčší ako kombinované ekonomiky USA a Európy, ktoré dnes predstavujú polovicu svetového HDP.

Najväčší obchodný partner
Európska únia je najväčším americkým obchodným partnerom, pokiaľ ide o jeho celkový bilaterálny obchod, a to už niekoľko desaťročí. Celkovo USA dovážali v roku 2016 tovar a služby z EÚ vo výške 592 miliárd dolárov a vyviezli za 501 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 19 % celkového obchodu v USA a tiež predstavuje približne 19 % amerického HDP.


Kľúčovou črtou tohto obchodu je, že takmer tretina sa odohráva v rámci jednotlivých spoločností. Nadnárodné spoločnosti predávajú svoje produkty s cieľom poslúžiť svojmu miestnemu trhu alebo ako vstupy do miestnej výroby. Tento typ obchodu je rozhodujúci, pretože slúži ako pilier rozsiahlej siete obchodných investícií na oboch stranách Atlantiku a podporuje stovky tisíc pracovných miest. Je to aj sieť, ktorá poháňa globálnu ekonomiku. EÚ alebo USA sú primárny obchodný partner pre takmer každú krajinu na Zemi.

Obchodný vzťah USA-Európa položil základy pre moderný systém medzinárodného obchodu prostredníctvom dvoch odlišných inovácií: nových lodných technológií a nových globálnych inštitúcií.

Z technologického hľadiska zavedenie štandardného prepravného kontajnera v šesťdesiatych rokoch vyústilo do tzv. Druhej vlny globalizácie. Táto podhodnotená technológia bola americkou armádou koncipovaná počas 50-tych rokov minulého storočia. Jednoduchou normalizáciou veľkosti a tvaru prepravných kontajnerov a vybudovaním prístavnej infraštruktúry a lodí na ich premiestnenie sa realizovali obrovské úspory v námornej doprave. V dôsledku toho sú dnes obrovské kontajnerové lode smerované cez sofistikovanú logistiku do obrovských prístavov po celom svete. Tieto trasy v konečnom dôsledku umožnili iným krajinám investovať do rozsiahlej prístavnej infraštruktúry, ktorá dokáže zvládnuť moderné kontajnerové lode. To položilo základ pre prípadný rast masívnych kontajnerových terminálov v celej Ázii, ktoré dnes slúžia ako uzly moderného globálneho dodávateľského reťazca.

Zároveň znižovali náklady na podnikanie po celom svete nové technológie, USA a Európa vytvárali inštitúcie na definovanie nových medzinárodných pravidiel pre obchod a financie. Snáď najdôležitejšia bola všeobecná dohoda o obchode a clách, ktorá sa nakoniec stala Svetovou obchodnou organizáciou a vytvorila prvý multilaterálny obchodný režim založený na pravidlách. Veľké množstvo výskumov ukazuje, že tieto dohody zvýšili obchod a predovšetkým zvýšili príjmy na celom svete.

Celkovo tento pokrok prispel k neskoršiemu obohateniu stoviek miliónov pracovníkov v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike tým, že pomohol ich integrácii do globálnej ekonomiky.

A keď sa svet stane bohatším, USA profitujú aj z mnohých iných dôvodov: dopyt po amerických produktoch sa zvyšuje s rastom príjmov po celom svete, rovnako ako aj rôznorodosť produktov, ktoré USA môžu dovážať, a ceny týchto tovarov klesajú.

Trumpove slová
Prečo sa ale napätie s Európou dostalo do popredia pri vnímaní nerovnováhy v obchode? Prečo americký prezident neváha označiť za obchodného nepriateľa svojho dlhoročného spojenca? Je to z dôvodu, že obchodná politika USA bola v posledných rokoch príliš optimistická, najmä pokiaľ ide o Čínu a jej vstup do Svetovej obchodnej  organizácie, čo narušilo trhy práce na celom svete. Predchádzajúce administratívy USA uprednostňovali trpezlivosť a nie konfrontáciu. Nevyhnutná  reakcia na ostrý slovník sa následne rozšírila aj do iných vzťahov, napríklad do Európy. Avšak vzťah medzi USA a Európou je celkom odlišný, a to najmä preto, že je dlhodobý a bol prevažne rovnocenný. Ale aj preto, že zdieľajú spoločné hodnoty v mnohých neekonomických otázkach, ako je šírenie liberálnej demokracie a presadzovanie ľudských práv, ktoré sa rozvíjajú úzkymi hospodárskymi väzbami.

Nemali by sme podceňovať, čo je v stávke. Ak sa partnerstvo USA a Európy zlikviduje, doplatí na to globálna hospodárska integrácia. Z veľkej časti vďačíme práve globalizácii, že extrémna chudoba je vo svete na najnižšej úrovni. Ide o vedľajšie produkty a dedičstvá siedmich desaťročí rozširujúceho sa medzinárodného obchodu. Nemali by sme to považovať za samozrejmosť.

Súvisiace články

Aktuálne správy