Bezhotovostná spoločnosť je švindeľ, stoja za ním veľké banky

Diskusia 16  
Bezhotovostná spoločnosť je švindeľ, stoja za ním veľké banky
Zdroj: The Guardian
Foto: getty images;TASR/F.Iván;M.Svítok


24. 7. 2018 - Banky zatvárajú svoje pobočky a rušia bankomaty. Snažia používateľov postrčiť, aby prešli do oblasti digitálnych služieb sledujúc tým svoj vlastný prospech, píše The Guardian.

Vo vyspelých ekonomikách banky hromadne zatvárajú svoje pobočky a rušia bankomaty. Snaží sa nás presvedčiť, aby sme viac využívali digitálne platby a infraštruktúru digitálneho bankovníctva. Rovnako ako spoločnosť Google chce, aby všetci mali prístup k širšiemu internetu a vyhľadávali na ňom prostredníctvom ich vyhľadávacieho portálu, aj finančné inštitúcie chcú, aby všetci mali prístup do širšej ekonomiky prostredníctvom ich systémov.

Ďalším cieľom je znížiť náklady a zvýšiť zisky. Pobočky si vyžadujú zamestnancov. Nahradia ich štandardizované aplikácie pre samoobslužné služby, v rámci nich môžu vedúci manažéri finančných inštitúcií priamo kontrolovať a monitorovať interakcie so zákazníkmi.

Banky nám samozrejme budú nahovárať iný príbeh. O tom, že to vlastne my, zákazníci, vyžadujeme pohodlie digitálnych služieb a banky len reagujú na meniace sa preferencie zákazníkov. Určite aj vy patríte k zákazníkom nejakej banky, žiadali ste niekedy od nej, aby zavrela svoje pobočky? Existuje tu určitá spätná väzba. Pri zatváraní pobočiek alebo rušení bankomatov, sa zákazníkom komplikuje prístup k určitému druhu služieb. Potom je oveľa pravdepodobnejšie, že si "vyberiete" digitálnu možnosť, ak vám banky úmyselne prekazia možnosť výberu tej nedigitálnej.

V behaviorálnej ekonómii sa to označuje ako "nudging", teda šťuchnutie alebo postrčenie. Ak silná inštitúcia chce, aby si ľudia vybrali určitú vec, najlepšou stratégiou je, že im sťažia výber alternatívy. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko. Je to rozmach samoobslužných pokladníc v supermarketoch.

Bezhotovostná spoločnosť je švindeľ, stoja za ním veľké banky

Základnou myšlienkou je nahradiť personál pokladne samoobslužnými strojmi, aby sa znížili náklady. Ale supermarkety musia presvedčiť svojich zákazníkov, že je to vlastne kvôli nim. Spočiatku predstavujú samoobsluhy ako vhodnú alternatívu. Keď niektorí ľudia začnú využívať túto alternatívu, supermarket to môže citovať ako dôkaz o zmene v správaní sa zákazníka, a to následne použije na ospravedlnenie zníženia počtu zamestnancov v pokladniach. To zasa znemožňuje vybrať si možnosť platby u pokladníka, čo sa odrazí v tom, že zákazník si s väčšou pravdepodobnosťou vyberie samoobslužnú pokladňu. Pomaly vás odnaučia od využívania personálu a postrčia, aby ste využívali samoobsluhu.

Finančné inštitúcie sa tiež snažia postrčiť nás, k bezhotovostnej spoločnosti a digitálnemu bankovníctvu. „Skutočným motívom je firemný zisk. Platobné spoločnosti ako Visa a Mastercard chcú zvýšiť objem digitálnych platobných služieb, ktoré predávajú, zatiaľ čo banky chcú znížiť náklady. Preto sa musí, po prvé zvýšiť nepohodlnosť hotovosti, nepotrebnosť bankomatov a pobočiek a po druhé, musí sa silne podporiť alternatíva, aby sa ľudia "učili", že vlastne chcú digitálne transakcie než si ich „vyberú",“ vysvetľuje Brett Scott, bývalý broker, autor knihy Kacírska príručka pre globálne financie: Hacknutie budúcnosti peňazí.

Bezhotovostná spoločnosť je švindeľ, stoja za ním veľké banky

V tejto súviislosti Scott pripomína učenie marxistického filozofa Antonia Gramsciho. Jeho koncepcia hegemónie sa týkala spôsobu, akým silné strany podmieňujú kultúrne a ekonomické prostredie, že široká verejnosť začína vnímať ich záujmy ako prirodzené a nevyhnutné. Pred 20 rokmi nikto nevykrikoval, že chce digitálne platby, ale dnes sa to zdá byť čoraz viac jasné a "prirodzené". Táto viera nepochádza z ničoho, je to priamy výsledok hegemonického projektu zo strany finančných inštitúcií.

Môžeme sa tiež odvolávať na koncept interpelácie Louisa Althussera. Základná myšlienka spočíva podľa Bretta Scotta v tom, že môžete ľudí prinútiť osvojiť si vaše názory tým, že ich oslovíte, akoby už tieto názory mali. Pred dvadsiatimi rokmi nikto neveril, že hotovosť je "nepohodlná", ale dnes vás bombardujú na každom kroku reklamou, ako by ste boli niekto, kto považuje hotovosť za niečo nepohodlné. Cieľom úplne obrátiť vaše vnímanie, intuíciu. Fyzické peniaze sú nepohodlné, bezhotovostná platba je vo vašom záujme.

Bezhotovostná spoločnosť je švindeľ, stoja za ním veľké banky

Ale bezhotovostná spoločnosť nie je vo vašom záujme. Je to v záujme bánk a platobných spoločností. Ich úlohou je prinútiť vás, aby ste verili, že je to aj vo vašom záujme. To je presne o čo sa práve snažia.

Nedávny chaos pri výpadku systému VISA, počas ktorého sa milióny ľudí, ktorí sa stali závislými na digitálnych platbách zrazu ocitli uviaznutí, ukázal, ako tieto pohodlné digitálne systémy môžu zlyhať. Fyzická hotovosť nezlyháva. Nie je závislá na chode externých dátových centier, ani nepodlieha diaľkovému ovládaniu alebo vzdialenému monitorovaniu. Systém pokladní umožňuje nekontrolovaný priestor "mimo systém". To je podľa Scotta ďalší dôvod, prečo sa ho finančné inštitúcie a fintech spoločnosti potrebujú zbaviť. Hotovostné transakcie sú mimo siete, v ktorej takéto inštitúcie vyberajú poplatky a zbierajú osobné údaje.

V bezhotovostnej spoločnosti hrozí, že ľudia bez bankových účtov sa ocitnú na okraji spoločnosti, vyradení z finančnej infraštruktúry, ktorá ich predtým podporovala. Existujú tiež psychologické dôsledky týkajúce sa platieb hotovosťou, povzbudzujúce sebakontrolu. Naopak platba kartou alebo mobilným telefónom môže výdavky podporovať. Napriek tomu vidíme súlad medzi vládnymi a finančnými inštitúciami. Dnes je hotovosť stále dôležitá, hoci bankovky vysokých nominálnych hodnôt sa z obehu sťahujú. Alebo limity pre hotovostné transakcie. Ak by ste chceli pomaly vytvoriť bezhotovostnú spoločnosť, prahové hodnoty by boli ideálnym spôsobom, ako ju postupne implementovať. Znižovaním limitu v priebehu času úrady pomaly ľudí odvracajú od používania hotovosti a tlačia do odvetvia digitálnych platieb.

Opakovane sa uvádzajú negatívne prvky peňazí, hotovosť sa spája s trestnou činnosťou a daňovým únikom. Ale len málo sa hovorí o negatívnych dôsledky digitálnych platieb. „Mali by sme prestať počúvať príbehy o bezhotovostnej spoločnosti a hyper-digitálnom bankovníctve ako o "prirodzenom vývoji". Musíme vidieť za každým zrušeným bankomatom ďalší krok v kampani finančných inštitúcií, aby nás postrčili do svojich digitálnych riešení,“ uzatvára Brett Scott .