Najbohatšie krajiny sveta najčastejšie kupujú tovar vyrobený otrokmi

, QZ Foto: thinkstock

Nútená práca sa pravdepodobne vyskytuje v chudobných krajinách alebo krajinách s autoritárskymi vládami, uvádza sa v správe nadácie Walk Free. Tovar, pri výrobe ktorého sa využíva nútená práca, stále príliš často končí na trhoch bohatých krajín.

V globálnej ekonomike má svoje miesto aj moderné otroctvo. Čokoládová tyčinka predávaná v EÚ mohla byť vyrobená vďaka z bôbov, ktoré vyberali deti na kakaových farmách v Ghane. Oblečenie zvučných značiek vyrábané v Indii sa neraz spolieha na migrujúcich pracovníkov, ktorí majú dovolené opustiť svoje príbytky poskytované výrobcom len dva hodiny týždenne.

Správa definuje moderné otroctvo ako spôsob vykorisťovania, kedy človek nemôže odmietnuť alebo odísť z dôvodu hrozby násilia, nátlaku, podvodu alebo zneužitia moci. Podľa správy je USA najväčším dovozcom tovaru, ktorý je vystavený riziku moderného otroctva. Smartfóny z amerických  obchodov by mohol byť vyrobené v továrni, kde pracovníkom zaplatili menej ako minimálnu mzdu pri za prácu nadčas. Balené krevety zo supermarketu mohli byť vylovené rybármi predanými do Thajska a držaných v klietkach. Americká colná a hraničná ochrana vypracovala zoznam výrobkov, ktoré boli zakázané kvôli takýmto podozreniam. Od júla 2018 je na zozname iba 45 položiek.

Týchto 18 krajín predstavuje približne 80 % svetového obchodu. Dovážajú tovar za 354 miliárd dolárov, pri ktorom hrozí moderné otroctvo v dodávateľských reťazcoch. Najčastejšie ide o elektroniku, odevy, ryby, cukrovú trstinu, ryžu a kakao. 18 krajín G20 nezahŕňa Južnú Afriku a Európsku úniu z dôvodu konzistentnosti údajov.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy