oPeniazoch.sk, nytimes Foto: SITA/AP;TASR/AP
Krugman tvrdí, že zástancovia Brexitu sa radi oháňajú obchodnými dohodami s USA a ďalšími krajinami, ktoré by mali nahradiť obchodné väzby s EÚ. Lenže takýto vývoj je nereálny.
Zástancovia Brexitu argumentujú, že Británia odchodom z EÚ veľa nestratí, pretože bude schopná vyjednať si dohodu o voľnom obchode so zvyškom Európy, či aspoň nízke colné sadzby, ktoré EÚ používa vo vzťahu k nečlenským európskym krajinám. Vzniknuté straty potom úplne vyváži nová dohoda s USA. Tieto tvrdenia sú ale podľa Krugmana založené na nepochopení .
EÚ nie je založená na dohode o voľnom obchode, ale ide o colnú úniu, čo je podľa Krugmana podstatný rozdiel. Funguje totiž inak ako napríklad obchod medzi krajinami, ktoré podpísali dohodu NAFTA. V jej rámci je napríklad mexický tovar dovážaný do USA bez ciel. Ale Mexiko a Spojené štáty využívajú odlišné sadzby v prípade dovozov z tretích krajín a teda aj tovar dovážaný do USA z Mexika prechádza colnou kontrolou. Tá má zistiť, či napríklad nejde o tovar, ktorý má pôvod v Číne a Mexikom iba prešiel v snahe zbaviť sa ciel. NAFTA navyše obsahuje zložité definície toho, čo je vlastne mexický tovar a produkcia, ktorá sa vyhýba clám.
EÚ naopak používa jednotné clo. Ak sa teda nejaký tovar dostane na jej trh, už sa nerieši, odkiaľ prišiel. Napríklad britské automobilky sa spoliehajú na just-in-time systém zásobovania a svoje zásoby udržiavajú na minime, pretože sa môžu spoľahnúť, že od európskych dodávateľov dorazia vždy včas a bez problémov. Brexit ale tento výrobný tok ohrozuje.
Vzniknuté straty nová dohoda s USA vyvážiť nedokáže, podľa Krugmana z jedného jediného dôvodu. Americká clá uvalené na dovoz z EU sú už teraz pomerne nízke, a teda nie je možné ich v prípade Británie výraznejšie znižovať. Hoci pri niektorých produktoch sú to stále vysoké hodnoty, napríklad pri ľahkých nákladných automobilov sa pohybuje na úrovni 25 %, ale to sú skôr výnimky. Colná únia s USA by bola problematická kvôli značnému rozdielu vo veľkosti oboch trhov. Fakticky by totiž znamenala, že by Londýn odovzdal svoje právomoci v tejto oblasti do rúk Washingtonu.
V neposlednom rade sa podľa Krugmana v britskej ekonomike učebnicovo prejavuje pravidlo, ktoré hovorí, že obchod medzi dvoma krajinami závisí pozitívne na ich veľkosti a negatívne na ich vzájomnej vzdialenosti. Spojené štáty tak síce môžu ponúknuť trh veľkosťou podobný tomu v EÚ, avšak trh oveľa vzdialenejší a teda menej hodnotný ako ten európsky. A práve to je zrejme príčinou, prečo Mayová skúša vyjednať dohodu, ktorá by Britániu ponechala v colnej únii. "V takom prípade ale nehovoríme o skutočnom odchode, pretože Brusel bude aj naďalej nastavovať obchodnú politiku Veľkej Británie a tá o nej nebude môcť ani hlasovať. Aký zmysel má potom Brexit? To je otázka, ktorá sa mala položiť hlavne pred hlasovaním o ňom," uzatvára Krugman pre New York Times.
