Investovať do toho, čo poznáte, je nebezpečnejší nápad, než si myslíte

, Journal of Marketing Research Foto: getty images

Jedna z najčastejších finančných rád, s ktorými sa môžete stretnúť, je, že by ste mali "investovať do toho, čo poznáte". Táto rada je založená na filozofii slávnych investorov, ako je aj Warren Buffett, ktorý pripisuje dosiahnutý úspech svojmu "okruhu kompetencií". Avšak mnohí investori často nesprávne interpretujú a nesprávne aplikujú túto filozofiu.

Pocit, že niečomu rozumieme nie je to isté ako základný výskum, ktorý Buffett a iní obhajujú. Vysvetlime si to na konkrétnom príklade. Obľúbená reštaurácia medzi miestnymi obyvateľmi práve oznámila plány na regionálnu expanziu s konečným cieľom konkurovať veľkým menám. Vyšla požiadavka na investovanie do firmy. Keď sa potenciálnym investorom pokúsite vysvetliť zložitosť reštauračného odvetvia a neuveriteľné riziko spojené s takouto investíciou, väčšinou z úst laikov zaznie argument typu: "prečo by to nemalo vyjsť? Tie jedlá, čo ponúkajú, sú predsa tak chutné." Je to ako by ste zašli do obchodného domu a dali si šálku kávy v Starbucks. Poviete si, že je to dobrá káva, ale zavoláte hneď svojmu brokerovi, aby vám nakúpil akcie tejto firmy?

Ľudia kupujú akcie a nič o nich nevedia. To je cesta k problémom.

Nový výskum trojice Andrew Long (University of Colorado-Boulder), Philip Fernbach (University of Colorado-Boulder) a Bart De Langhe (ESADE – Univerzita Ramona Llulla) zverejnený v časopisu Journal of Marketing Research, vrhá svetlo na to, prečo ľudia nedokážu pochopiť filozofiu "investovať do toho, čo poznáte".

Ľudia majú tendenciu spájať svoje znalosti o tom, čím sa firma zaoberá s rizikom investovania do spoločnosti. Keď si myslíme, že rozumieme tomu, čo spoločnosť robí, napríklad že ponúka chutnú kávu, alebo jedlo, považujeme to za bezpečnejšiu investíciu. Bohužiaľ, ľudský pocit pochopenia toho, čo vlastne firma robí, je úplne bezcenný v ponímaní skutočného rizika. Inými slovami, spoliehať sa na to, že rozumiete konkrétnemu biznisu nie je rozumnou investičnou stratégiou.

Trojica vedcov v prvej sérii štúdií ponúkla účastníkom, aby si preštudovali charakteristiky všetkých spoločností z indexu S&P 500. Informácie o tom, čo firmy robia, čo patrí medzi ich hlavné obchodné  činnosti, kde majú sídlo, kto sedí na stoličke generálneho riaditeľa a tak ďalej. Dobrovoľníkov následne požiadali, aby tieto informácie vyhodnotili, či správne pochopili, čo spoločnosť robí, a tiež ich požiadali, aby vyhodnotili, aké je riziko do firmy investovať. Firmy ohodnotené ako ľahšie pochopiteľné, boli ohodnotené ako podstatne bezpečnejšiev z pohľadu obchodovania. Ale keď sa tvýsledky porovnali s údajmi o skutočnom riziku spoločností, ako sú napríklad ukazovatele volatility a výnosnosti, tie ľahšie pochopiteľné spoločnosti už bezpečnejšiu investíciu nepredstavovali.

V druhom pokuse sa vedci opäť zamerali na vnímanie rizika. Požiadali dobrovoľníkov, aby urobili niekoľko odhadov o tom, ako sa bude konkrétna akcia v budúcom roku správať. Predpovede opäť zvýhodňovali spoločnosti, ktorých podnikanie bolo zrozumiteľnejšie. Týmto firmám predpovedali lepšie výsledky pričom odhady sa spoliehali na to, že výkonnosť je predvídateľnejšia. Pri porovnaní so skutočnými údajmi o rizikách sa ukázalo, že ani jeden z týchto názorov nebol správny.

V ďalšom kole vedci manipulovali s charakteristikami spoločností, aby tak uľahčili alebo sťažili pochopenie ich činnosti. Napríklad zmenou poradia, v ktorom boli informácie prezentované. Aj napriek tomu, že dobrovoľníci posudzovali presne tie isté spoločnosti, dospeli k názoru, že je riskantnejšie investovať, keď je opis firmy ťažšie pochopiteľný.

V záverečnej skúške požiadali jednotlivcov, aby sa vžili do úlohy finančného poradcu a vybrali portfólio akcií pre dvoch klientov. Pre mladého a agresívneho s veľkou chuťou riskovať a staršieho, ktorý má blízko k odchodu do dôchodku a averziu k riziku. Účastníci si mohli vybrať zo skupiny akcií, kde niektoré boli hodnotené ako ľahšie pochopiteľné a niektoré boli hodnotené ako ťažko pochopiteľné. Dostali aj ďalšie informácie, ako napríklad hodnotenia od analytikov a grafy minulých výkonov. Bez ohľadu na skutočnú rizikovosť akcií účastníci štúdie vyčlenili väčšiu časť portfólia pre ľahko zrozumiteľné spoločnosti pre klienta s averziou k riziku a väčšiu časť portfólia pre ťažko pochopiteľné spoločnosti pre klienta akceptujúceho riziko.

Okrem nováčikov sa pokusov zúčastnili aj skúsení investori z on-line investičnej komunity, kde ľudia diskutujú o stratégiách, zdieľajú akcie a analyzujú si navzájom svoje portfóliá. Títo ľudia aktívne obchodujú minimálne raz týždenne a držia viac ako 100 000 dolárov aktív vo svojich portfóliách, pričom niektorý z nich spravujú dokonca milióny. Paradoxne aj oni nesprávne interpretujú radu o investovaní do niečoho, čo poznáte. Títo odborníci preukázali rovnaké nedostatky s jediným rozdielom od začiatočníkov, celkovo v ich hodnoteniach oveľa viac dominovali ľahko pochopiteľných spoločností.

Prečo vlastne k takému skreslenému vnímaniu dochádza?

Možno to vychádza z našej prirodzenej tendencie použiť pochopenie ako vodítko pre riziká v iných oblastiach života. Ak niečomunerozumiem, povedzme, divokému zvieraťu alebo novej konštrukcii, má zmysel byť viac obozretný. Problémom je, že často si myslíme, že veciam rozumieme, i keď to tak nie je. Táto chyba spôsobí, že budeme znášať väčšie riziko, než na aké sme pripravení, čo môže viesť k veľkým problémom.

Čo by ste teda mali robiť? Ako investori laici, väčšina z nás nemá odborné znalosti a zdroje na potrebný prieskum. Radšej by sme mali vložiť svoje peniaze do vysoko diverzifikovaných aktív, ktoré poskytujú požadovanú návratnosť v priebehu času. Zmysel pochopenia je lákavý a ľahko nás vtiahne do pasce presvedčenia, že veciam rozumieme lepšie ako tomu v skutočnosti je. Teraz už viete o tejto pasci, a viete aj to, ako sa jej vyhnúť.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy