oPeniazoch.sk, QZ Foto: getty images
Chcete urobiť správnu vec, ale v dnešnom svete je to nemožné. Jesť, nakupovať, cestovať, môžete to skúšať kdekoľvek, bez toho, aby ste v istej miere neublížili ostatným a planéte to jednoducho nejde. Viesť etický život sa zdá byť veľmi náročné.
Je pravda, že prakticky všetko, čo v živote robíme, má etické dôsledky. "Každé rozhodnutie, ktoré urobíme bude mať teraz alebo v budúcnosti dopad na ostatných. Je to etická voľba," hovorí Christopher Gilbert, autor knihy "Neexistuje žiadna správna cesta, ako urobiť nesprávnu vec".
Podľa Gilberta bz sme sa mali riadiť morálnym rebríčkom, v ktorom na najnižšej priečke je, že myslíme len na seba. V strednej časti už uvažujeme o vplyve nášho rozhodnutia a jeho dopade na vybranú skupinu a na najvyšších priečkach sa zaujímame o to, ako každá naša voľba ovplyvňuje všetkých vôkol. "Keď sa dôsledne sa snažíme zostať na vrchole rebríčka, snažíme sa o etický život," hovorí Gilbert. "Zlo žije vo vedomej túžbe konať výlučne pre seba." V závislosti od toho, do akej miery dávate priestor etickému úsiliu, deno-denne stojíte pred zdanlivo jednoduchou dilemou. Napríklad čo si obliecť, alebo ako sa stravovať. Aj takéto otázky môžu byť pri sebareflexii neuveriteľne zložité.
Maloobchod s odevmi ASOS nedávno oznámil, že už nebude predávať výrobky z hodvábu. Ako dôvod uviedli priadku morušovú, ktorá je pri výrobe kľúčová, ale v procese húsenice neprežijú. Ak ale odmietame kúpu hodvábu, má to aj ekonomický dopad na pracovný trh v Indii a Číne, kde je výroba hodvábu tradíciou. Pridajte k tomu fakt, že aj bavlna je problematická, plodina vyžaduje veľa vody, takže je ekologicky zdanená. Toto všetko viete a máte sa rozhodnúť akú košeľu si kúpite. Čo urobíte?
Možno si vaše sympatie získa priadka morušová, hoci neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by húsenice nejakým spôsobom trpeli. Alebo ste pravdepodobne vegan, ktorý sa oblieka výhradne do umeliny. Bohužiaľ, v takom prípade ešte stále ubližujete krajine tým, že nakupujete výrobky, ktoré sa nikdy nerozložia navyše pri výrobe spotrebujú veľa energie. Niektorí z nás jedia ryby, pretože sú pravdepodobne hlúpe, ale nejedia chobotnice, o ktorých sa dokázalo, že sú inteligentné ako ľudia. Iní nejedia vôbec mäso, ale zato si dožičia sladkosti, ktoré sú spájané so slanými slzami detských otrokov využívaných v obchodoch s kakaom v Cote d'Ivoire.
V podstate neexistujú jednoduché odpovede, pokiaľ ide o etiku spotreby a to ani v prípade, že nemusíte pozerať na finančnú stránku veci. Vedomý konzum je podľa spisovateľa Aldena Wickera lžou. Naše nákupy svet nezmenia. "Bohužiaľ, toto nie je spôsob, ako funguje kapitalizmus," uzatvára po rokoch podpory etického nakupovania Alden Wicker. Michal Jemma Carrington z Melbourneskej univerzity v Austrálii s takýmto postojom súhlasí, tvrdí, že pretrváva mýtus o tom, že spotrebitelia nie sú dostatočne ostražití pri svojich nákupoch. V skutočnosti je toho oveľa viac, čo by sme potrebovali napraviť.
Firmy v zásade tvrdia, že ak by spotrebitelia boli ochotní zaplatiť za eticky vyrábaný tovar, firmy by ho vyrábali viac. Firmy jednoducho reagujú na požiadavky trhu, v obchodoch si často napriek našim presvedčeniam vyberáme lacnejšie, menej udržateľné výrobky. Vytvárame tým "etickú spotrebnú priepasť". Znamená to, že nás všetci morálne zbankrotujeme?
V článku o marketingovej teórii Carrington a jeho kolegovia tvrdia, že to nehrozí. Rovnako ako Wicker, sú presvedčení, že svet nemôžeme zmeniť len pomocou využitia našej kúpnej sily. V skutočnosti naše individuálne rozhodnutia kapitalizmus nijak neohrozia. "V súvislosti so životným prostredím mnohí pozorovatelia tvrdili, že na zastavenie ekologickej katastrofy potrebujeme nielen zodpovednú spotrebu, ale aj výrazne nižšiu spotrebu," píšu odborníci. Jednoducho povedané, nie je to výber medzi hodvábom, bavlnou či syntetikou. Z environmentálnych dôvodov by sme nemali vybrať nič. Odpoveďou však nie je zúfalstvo a ignorovanie morálky.
Gilbert odporúča, aby sa sa skôr zamerali na malý obrázok, a nezostali ohromený tým veľkým. "Nemyslíme si, že naše individuálne činy môžu mať veľké dôsledky, ale sú to veci, ktoré môžeme mať pod kontrolou.“ Vo svojom výskume zistil, že ľudia sú pobúrení etickým správaním sa, ale nevnímajú jednoduché veci, ktoré sami robia zle. "Keď ľudia uvádzajú neetické správanie, často uvádzajú nezákonné činy firiem, alebo zlé rozhodnutia politických predstaviteľov. Ide o silné príklady neustáleho porušovania etiky, ale to, čo chýba na zozname, sú menšie a oveľa početnejšie každodenné rozhodnutia, ktoré robíme," hovorí Gilbert. Navrhuje, aby sme vnímali etiku ako filozofické a existenčné mantinely, ktoré nám vymedzujú cestu po morálnom rebríčku. Tým, že nad vecami viac uvažujeme, budeme voliť etickejšie rozhodnutia, ak nie úplne morálne.
Vráťme sa k otázke hodvábnej košele. Neetický prístup by bol úplne ignorovať dilemu a dali by sme prednosť výlučne štýlu, ktorý zastupuje. Morálnejšou cestou k riešeniu problému by bolo pokúsiť sa ho vyriešiť, vziať do úvahy život húseníc a pracovníkov ktorí sú súčasťou výrobného postupu. Potom sú tu dodávateľské reťazce a povaha samotného kapitalizmu. Dospieť k odôvodnenému záveru, ako aspoň čiastočne zohľadniť ostatných. V konečnom dôsledku si nemôžete kúpiť košeľu, pretože by tým utrpelo životné prostredie. Alebo môžete preferovať voľbu, že je dôležité zachovať tradície výroby hodvábu a podporovať prácu robotníkov. Neexistuje jednoduchá odpoveď na zložité otázky. Etický prístup je konfrontácia s ťažkosťami, nie vyhýbanie sa im.
"Pri posudzovaní etiky sa dobré a zlé stávajú obmedzujúcimi konceptmi," hovorí Gilbert. "Namiesto toho je oveľa prospešnejšie urobiť osobné rozhodnutia, ktoré zodpovedajú našej povahe. Z tohto hľadiska žije zlo vo vedomej túžbe konať výlučne pre seba."
Nemusíte sa cítiť sa zle, keď sa vám nedarí žiť etický život. To by bolo kontraproduktívne. Pocit viny nám v skutočnosti nezvyšuje morálku. Pocity viny z nesprávnych činov nám nepomôže robiť lepšie rozhodnutia. Je to skôr o sebaúčasti, a to je skoro v priamom rozpore s etickým životom. Etická odpoveď na zlé činy zvažuje, ako ich napraviť, nie premýšľať o svojich osobných pocitoch.
Pre dosiahnutie morálneho správania sa je oveľa dôležitejšie zamerať sa na to, čo robíme správne a čo dobré môžeme priniesť. Skutočne etický život je radostný, vediac, že robíme to najlepšie, čo môžeme, aj keď to znamená, že naše správanie môže byť niekedy neuspokojivé. Etika je nástrojom. Používame pojmy správneho a nesprávneho, aby sme viedli šťastný život v harmónii so životným prostredím, zvieratami a ľuďmi okolo nás. Najlepším spôsobom, ako žiť eticky, nie je nájsť všetky odpovede, ale byť ochotný zápasiť s ťažkými otázkami. Etika nie sú strašné obmedzenia. Naopak, považujte ich za výsadu. Máme šťastie, že máme príležitosť zvážiť účinky našich krokov na ostatných a môžeme urobiť správnu vec, aspoň niekedy. "Každý z nás môže urobiť konkrétne kroky na opätovné zosúladenie našich morálnych kompasov, na kontrolu spravodlivosti a nakoniec na vytvorenie zdravšieho sveta, v ktorom by sme chceli žiť," uzatvára Gilbert.
