oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: SITA/AP
Kozmonauti často tvrdia, že najväčšie dôvody, prečo sa ľudia nedokážu vrátiť na Mesiac, sú rozpočtové a politické prekážky, nie vedecké ani technické problémy. Preto budú súkromné spoločnosti, ako Blue Origin alebo SpaceX, prvými subjektmi, ktoré odvezú civilných ľudí na Mesiac.
Viac ako 45 rokov po poslednom pristátí posádky Apollo 17 na Mesiaci, v decembri 1972, stále existuje veľa dôvodov, prečo sa ľudia nevrátia na obrovský satelit Zeme. "Jedným z najdôležitejších krokov je trvalá ľudská výskumná stanica na Mesiaci, ktorá je vzdialená len tri dni letu," uviedol nedávno pre Business Insider bývalý kozmonaut Chris Hadfield. "Máme pred sebou ešte veľa vecí, ktoré musíme vymyslieť a potom aj otestovať. Až potom budeme môcť zájsť ešte ďalej."
Výskumníci a podnikatelia si myslia, že základňa na Mesiaci by mala slúžiť ako palivový sklad pre misie do hlbšieho vesmíru, pomôže k vybudovaniu nebývalých vesmírnych teleskopov, uľahčí život na Marse. Lunárna základňa by sa dokonca mohla stať prosperujúcou mimozemskou ekonomikou, fungujúcou na pozadí lunárnej vesmírnej turistiky.
Problémom sú ale peniaze. Možno banalita, ale dostať sa na mesiac je celkom drahé. Financie sú prekážkou pre akýkoľvek program vesmírnych letov, najmä však pre misie, ktoré zahŕňajú ľudskú posádku.
V marci 2017 prezident Donald Trump podpísal ročný rozpočet pre NASA vo výške približne 19,5 miliárd dolárov. V roku 2019 by sa mohol zvýšiť na 19,9 miliárd dolárov. Ide o celkovú sumu, ktorá sa rozdelí medzi všetky divízie agentúry a jej ambiciózne projekty: vesmírny teleskop James Webb, obrovský raketový projekt s názvom Space Launch System, ďaleké misie na Jupiter, Mars, atď. Naproti tomu americká armáda dostane rozpočet približne 600 miliárd dolárov ročne. A to na jeden projekt v rámci tohto rozpočtu – modernizáciu a rozšírenie amerického jadrového arzenálu. Za 30 rokov by dokonca tento projekt mohol pohltiť až 1,7 bilióna dolárov.
Rozpočet NASA je navyše trochu skromný aj v porovnaní s minulosťou. "Časť federálneho rozpočtu pre NASA dosiahol vrchol na úrovni 4 % v roku 1965. Za posledných 40 rokov zostala pod 1 % a za posledných 15 rokov smeruje k 0,4 % federálneho rozpočtu," uviedol kozmonaut Apollo 7 Walter Cunningham v roku 2015.
V správe NASA z roku 2005 sa odhaduje, že návrat na Mesiac bude stáť okolo 104 miliárd dolárov (čo je v súčasnosti 133 miliárd dolárov po započítaní inflácie) za približne 13 rokov. Program Apollo by v dnešných dolároch vyšiel približne na 120 miliárd. "Rozpočet NASA je príliš nízky, aby sme urobili všetky veci, o ktorých sme hovorili," uviedol Cunningham odvolávajúc sa na misie na Mars a návrat na Mesiac.
Cieľom Trumpovej administratívy je dostať kozmonautov do "blízkosti Mesiaca" niekedy v roku 2023. To by bolo na konci jeho druhého funkčného obdobia, ak by bol opätovne zvolený. A v tom je ďalší veľký problém. "Prečo by ste verili niekomu, kto predpovedá niečo o dve administratívy vopred? To sú len reči," myslí si Hadfield. Z pohľadu kozmonautov ide o misiu. Proces navrhovania a testovania kozmickej lode, ktorá by mohla dostať ľudí do iného sveta. "Bol by som rád, ak by budúci prezident podporil rozpočet, ktorý nám umožní splniť misiu, bez ohľadu na to, aká to bude misia," napísal kozmonaut Scott Kelly ešte v januári 2016. Napríklad v roku 2004 Bushova administratíva nútila NASA, aby prišla s náhradou raketoplánu. Agentúra predstavila program Constellation, aby priviedla kozmonautov na Mesiac pomocou rakety Ares a kozmickej lode Orion. V priebehu piatich rokov NASA vynaložila 9 miliárd dolárov na projekty, stavbu a testovanie hardvéru pre program ľudských vesmírnych letov. Po nástupe prezidenta Baracka Obamu sa objavili správy o neschopnosti NASA odhadnúť náklady pre Constellation a prezident sa netajil tým, že chce program zrušiť. Dnes je v Bielom dome Trump a opäť nechce dostať kozmonautov na misie na Mesiac a Mars. Takéto časté a drastické zmeny v prioritách NASA viedli od jedného zrušenia k druhému. Strata sa vyšplhala na približne 20 miliárd dolárov.
A podpora neprichádza ani zo strany laickej verejnosti. Záujem o prieskum Mesiaca bol vždy vlažný. Dokonca aj po programe Apollo, po tom, čo Neil Armstrong a Buzz Aldrin vstúpili na mesačný povrch, len 53 % Američanov si myslelo, že program naozaj stál za to. Dnes sa 55 % Američanov domnieva, že NASA by sa mala vrátiť na Mesiac a mala by to byť priorita, aj keď len štvrtina z tohto tábora si myslí, že by to mala byť najvyššia priorita, vyplýva to z prieskumu Pew Research Center zverejneného v júni. Ale 44 % ľudí, ktorí sa zúčastnili prieskumu, si myslí, že kozmonauti by už na Mesiac viac letieť nemali. Podpora pre posádku na Mars je silnejšia, 63 % opýtaných verí, že by to malo byť prioritou NASA. Až 91 % ľudí si myslí, že skenovanie neba kvôli nebezpečným asteroidom je najdôležitejšie.
Politické preťahovanie sa o prioritách misií a finančný rozpočet NASA nie sú jediné dôvod, prečo sa ľudia nevrátili na Mesiac. Je to 4,5-miliardy rokov stará pasca, ktorá by nemala byť podceňovaná. Povrch je plný kráterov a balvanov, ktoré ohrozujú bezpečné pristátie. Vláda USA v roku 1969 vynaložila miliardy dolárov, aby špecialisti zmapovali povrch a našli vhodné miesto pre pristátie Apolla. Ale väčšiu starosť im robí mesačný prach, elektrostaticky nabitý a slnečným vetrom prenášaný, veľmi priľnavý. Je to nepriateľ číslo jeden pre vesmírne vozidlá a kozmické systémy.
Potom je to problém so slnečným svetlom. Približne 14 dní je mesačný povrch vriacou pekelnou scénou, ktorá je vystavená priamo slnečným lúčom, Mesiac nemá žiadnu ochrannú atmosféru. Nasledujúcich 14 dní je v úplnej tme, takže mesačný povrch je jedným z najchladnejších miest vo vesmíre. Malý jadrový reaktor vyvinutý NASA, nazvaný Kilopower, by mohol zásobovať kozmonautov elektrickou energiou počas lunárnych nocí, rovnako by bol užitočný aj na Marse. NASA navrhla aj ochranné systémy proti slnečnému žiareniu, ale aj tie boli súčasťou už zrušeného programu Constellation.
"Je tu ale generácia miliardárov, ktorí sa zaujímajú o vesmírne lety, čo je skvelé," povedal kozmonaut Jeffrey Hoffman novinárom počas okrúhleho stola na začiatku tohto roka. "Inovácia, ku ktorej došlo v posledných desiatich rokoch vo vesmíre, by sa nikdy neudiala, keby tu boli len NASA, Boeing a Lockheed, pretože neexistovala žiadna motivácia znížiť náklady alebo zmeniť spôsob, akým to robíme." Hoffman poukázal na aktivity Elona Muska a jeho raketovej spoločnosti SpaceX, ako aj na Jeffa Bezosa, ktorá prevádzkuje leteckú Blue Origin. "Ak budeme chcieť ísť ďalej ako na Mesiac, budeme potrebovať novú dopravu," dodal Hoffman.
Túžba mnohých kozmonautov ohľadom návratu na Mesiac, zapadá do Bezosovej dlhodobej vízie. Bezos chce vybudovať základňu na Mesiaci. "Budeme postupne premiestňovať všetky ťažké priemyselné odvetvia preč zo Zeme a na Zemi budú len zóny rezidenčného bývania a ľahkého priemyslu."
Musk zase chce prostredníctvom "Big Falcon Rocket" urobiť vesmírne cestovanie cenovo dostupným. Jeho SpaceX sa môže dokonca dostať na Mesiac ešte pred NASA alebo Blue Origin. Nová raketa je schopná uniesť malú vesmírnu kapsulu Crew Dragon a vrátiť posádku späť na Zem. Musk oznámil, že už má peniaze od dvoch jedincov, ktorí prejavili záujem o vesmírne cestovanie. "Môj sen by bol, že sa raz Mesiac stane súčasťou ekonomickej sféry Zeme, rovnako ako je súčasťou obežnej dráhy Zeme," povedal Hoffman. "Vesmír, pokiaľ ide o obežnú dráhu, je súčasťou našej každodennej ekonomiky. Niekedy si myslím, že je to práve Mesiac, na ktorý by sme sa mali zamerať."
Kozmonauti nepochybujú, že ľudia sa vrátia späť na Mesiac a následne sa dostanú aj na Mars. Je to len otázkou času. "Myslím, že nakoniec k tomu dôjde, pravdepodobne to ale už nebude počas môjho života," povedal kozmonaut Apollo 8 Jim LovellLovell. "Dúfajme, že budú úspešní."
