Investovanie a kulinárske rozhodnutia: Nie vždy sa oplatí nasledovať dav

Pridajte názor  
Investovanie a kulinárske rozhodnutia: Nie vždy sa oplatí nasledovať dav
Zdroj: Jakub Křivan, MBA
Foto: getty images


13. 7. 2018 - V rámci mojej práce som často pozývaný na konferencie, kde rozprávam v rámci finančného biznisu aj o základoch finančného správania. Ako každý, kto cestuje na služobné cesty viem, že niekedy to je v cudzom meste zložité nájsť dobrú reštauráciu alebo ubytovanie. A pričom mnoho dobrých hotelov vyzerá pekne z vonku, je to len jeden z atribútov, ktorý by sme mali pri výbere zohľadniť.

Po niekoľkých zlých skúsenostiach som sa naučil využívať silu recenzie, ktorá bola obsiahnutá z názoru viacerých resp. davu. Rôzne aplikácie poskytujú v dnešnej dobe agregované recenzie, ktoré usmerňujú hostí do hotelov a reštaurácií, ktoré získali najlepšie hodnotenia.

Zatiaľ čo nie vždy sa stotožňujem s názorom jednotlivca, nikdy som nebol sklamaný s pokrmom alebo hotelom, ktorý získal rozsiahly súhlas. Vo veciach, ktoré sú pre ľudí dôležité a hmatateľné (napr. jedlo, uybtovanie) sa nachádza v dave múdrosť.

Ak nám teda múdrosť davu môže pomôcť vyriešiť problémy v rozhodovaní, zdá sa byť intuitívne, že má čo ponúknuť aj väčšine investorov, však? Nie je to tak. Opäť platí, že pravidlá na burzách zvyknú postaviť konvenčnú logiku na hlavu a vyžadujú od nás aby sme pracovali z iného súboru predpokladov.

Prečo teda existuje kvalitatívna medzera medzi investovaním a kulinárskymi rozhodnutiami? Známy behaviorálny ekonóm Richard Thaler identifikoval vlastnosti, ktoré robia vhodné rozhodovanie ťažkým. Vidíme benefity teraz, ale náklady neskôr. Rozhodnutie sa robí zriedkavo. Spätná väzba nie je okamžitá. Jazyk v komunikácii nie je jasný.

Investovanie a kulinárske rozhodnutia: Nie vždy sa oplatí nasledovať dav

Výber dobrého jedla pozostáva z jasnej komunikácie (“naša špeciálna ponuka je domáci, vyprážaný oštiepok v chrumkavom cesíčku), okamžitá spätná väzba (“hm, to je také dobré”), jeme často (3x denne a viac) a má kombináciu okažitých a oneskorených nákladov (pokiaľ nám chutí, a objednáme si duplu).

Na strane druhej, investičné rozhodnutie porušuje všetky Thalerove podmienky. Skladá sa zo zmäteného jazyka (čo znamená vysoká volatilita?), má výrazne oneskorenú spätnú väzbu (hlavne v prípade dlhodobého sporenia), nie je robené tak často (iba v prípade, že ste zdelili veľký balík peňazí), a má výhody, ktoré sú oneskorené až do bodu, ktorý si momentálne sotva dokážeme predstaviť (odchod do dôchodku).

Dav nám môže poskytnúť dobré rady pri výbere jedla, pretože to je rozhodnutie, ktoré sa robí často a má jasné výsledky, ktoré sú okamžite známe. Naopak, múdrosť alebo bláznovstvo daného investičného rozhodnutia, sa nemusí prejavovať roky, čo znamená, že netrpezlivý dav nám v tomto prípade dokáže ponúknuť len málo múdrosti.

Z výskumu profesora Thalera vyplýva, že dav sa nerozhodnuje vôbec správne v tom, kedy vstúpiť a vystúpiť z burzy resp. kúpiť a predať daný cenný papier. Väčšinou vstupujú v čase okamžitého potešenia a dlhodobej bolesti (býčie trhy) a odchádzajú v čase bezprostrednej bolesti a dlhodobého potešenia (medvedie trhy). Väčšina investorov investuje po veľkých ziskoch na kapitálovom trhu, a “vyťahuje” peniaze po utrpení straty- stratégia kúpiť vysoko a predať lacno. Opäť vidíme, že uprednostňovanie pravidiel každého dňa voči pravidlám na burze znamená obchodovanie s lacným emočným komfortom pre trvalú chudobu.

Autorom je Jakub Křivan, MBA, C-QUADRAT Wealth management, board member SBEN