oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP
Uganda zaviedla kontroverznú dennú daň pre občanov za používanie sociálnych médií ako je WhatsApp, Facebook, Twitter a Skype. Hlavné telekomunikačné spoločnosti MTN, Airtel a Africell vytvorili špeciálne mobilné menu pre používateľov na zaplatenie dane. Inak im bude zamietnutý prístup k 58 webovým stránkam, aplikáciám a volaniam.
Vláda Ugandy už v minulosti zablokovala prístup k internetu, predovšetkým sa to dialo v období pred voľbami vo februári 2016. Avšak nikdy oficiálne nezaviedla cielené blokovanie webových stránok alebo aplikácií šitých na mieru. Ako sa ukázalo, bolo skutočne veľmi jednoduché, aby prevádzkovateľ siete vytvoril možnosť výberu daní. Telekomunikační inžinieri vysvetľujú, že filter si nevyžaduje nasadenie novej technológie ani externú pomoc pri zavádzaní systému. Stačilo prepísať pravidlá pre existujúce systémy, ktoré už využívali produkty, ako sú služby s nulovým poplatkom a populárne sociálne balíky. Sociálne balíčky umožňujú používateľom prístup k sociálnym aplikáciám, nie však k širšiemu internetu, denne alebo týždenne, za znížené ceny. Používatelia sa tak lacnejšie dostali k službám ako je WhatsApp a Facebook.
V prípade dane zo sociálnych médií inžinieri zaviedli nové pravidlo vyžadujúce, aby žiadosť prešla cez systém spoplatnenia. Keď užívateľ zaplatí daň, samotný systém mobilných peňazí komunikuje so systémom spoplatňovania, pričom odosiela informácie vrátane telefónneho čísla a času platnosti zaplatenej dane. Keď je žiadosť o prístup k akýmkoľvek zdaniteľným aplikáciám odoslaná do systému účtovania poplatkov, skontroluje sa telefónne číslo na základe informácií z platobného systému. Ak všetko sedí, žiadosť sa doručí. Ak neexistuje záznam o zaplatení dane alebo už platba z časového dôvodu vypršala, žiadosť sa automaticky zamietne.
V mnohých smeroch sa tri veľké telekomunikačné spoločnosti nachádzajú medi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane boli aplikácie z balíčka sociálnych médií pre nich kľúčové, najmä v prípade zákazníkov, ktorí nedokážu platiť viac za plný prístup k internetu. Na druhej strane, ak by tieto nové pravidlá neuplatňovali podľa podmienok ich licencií, mohli by dostať od regulátora pokuty alebo dokonca o licenciu prísť. Je však pozoruhodné, že zo strany operátorov došlo k malému verejnému tlaku.
Menší poskytovatelia internetových služieb sa ani neobťažujú podrobnosťami nového nariadenia. Jednoducho zvýšili náklady na dátový prenos v plnom rozsahu, za predpokladu, že ktokoľvek má prístup na internet, bude skutočne používať aj niektorú z týchto aplikácií, ktoré sú po novom zdanené, aspoň raz za deň. Menší internetový operátor Tangerine v Kampale poslal svojim zákazníkom oznam, že mesačné dátové balíky budú drahšie o 6000 ugandských šilingov (asi 1,34 eura), kvôli vládnej smernici uvaľujúcej dane na internetové služby.
Vládny prístup je však v rozpore s predchádzajúcimi ubezpečeniami Museveniho, že daň by sa neuplatňovala na samotné dáta, pretože širokopásmový internet je užitočný na vzdelávacie účely.
Medzitým päť používateľov a jedna technologická spoločnosť vyjadrili nesúhlas s podaním na ústavný súd. Zažalovali Komisiu pre komunikáciu v Ugande, Úrad pre výnosy v Ugande a generálnu prokuratúru v krajine. Raymond Mujuni je novinár, pracuje pre miestnu televíznu stanicu, je jedným z ľudí, ktorí sa pod petíciu podpísali. Jeho hlavným argumentom je, že zavedením dane sa vlastne blokuje prístup mladých do verejných diskusií on-line a off-line, pretože sociálne médiá sú jednak základnou platformou pre ich vyjadrovanie sa, ale aj kanál, cez ktorý sa mainstreamové médiá obracajú na mladých ľudí. "Akékoľvek obmedzenia slobody prejavu musia byť založené na preukázateľne odôvodnených dôvodoch. V tomto prípade má vláda veľa ďalších alternatív na generovanie príjmov, ktoré neobmedzujú slobody," myslí si Mujuni.
Silver Kayondo, ďalší nespokojný podpísaný pod petíciou, má celý rad námietok vrátane tej, že prezidentove osobné názory na sociálne médiá nemôžu byť základom pre vnútroštátne daňové právo. Daňovú záťaž navrhol najprv prezident Yoweri Museveni, ktorý sa sťažoval, že sociálne médiá sa používajú na klebety. V petícii sa objavujú aj ďalšie otázky vrátane neutrality siete a dvojitého zdanenia.
Ugandu a Tanzániu nasleduje aj Zambia. V auguste oznámila, že plánuje zavedenie internetovej dane s cieľom zdaniť služby, ako je WhatsApp, Facebook Messenger a Viber. Daň by podľa vyjadrenia vlády zabezpečila pracovné miesta tým, že ochráni veľké telekomunikačné spoločnosti pred neregulovanou konkurenciou. Ako sa však ukázalo, navrhovaná daň je skôr krokom vlády, ktorá sa snaží nájsť spôsob, ako získať finančné prostriedky. Plán navýšenia príjmov do štátnej kasy ale má svoje trhliny. Vlastný výskum regulačného orgánu ukazuje, že iba 1,3 milióna Zambijčanov má smartfóny, čo je asi 8 % populácie. Centrum pre obchodnú politiku a rozvoj urobilo prepočty a zistilo, že vládou deklarované čísla, že 80 % populácie používa aplikácie ako WhatsApp, Skype a Viber na uskutočňovanie hovorov, sú nesprávne.
V predchádzajúcom vyhlásení ministerstva dopravy sa odhaduje, že počet užívateľov mobilného internetu sa v roku 2015 zvýšil na 6,1 milióna, pričom počet mobilných telefónov narástol na úroveň 16,6 milióna čo je 74,9 % populácie. Údaje ministerstva sú v rozpore s údajmi štátnej komunikačnej agentúry, čo je v rozpore s uvedenými dôvodmi zavedenia dane. Je to náznak, že politika vlády môže byť reakciou na prázdnu štátnu pokladnicu.
