Nikdy neobanovať: Návod laureáta Nobelovej ceny, ako si správne zvoliť stratégiu investovania

, QZ Foto: SITA/AP

Najväčšie nebezpečenstvo pre finančné zdravie je ľútosť, tvrdí Daniel Kahneman, psychológ, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2002 za prínos v oblasti integrovania poznatkov z psychologického výskumu do ekonomických vied, a to najmä poznatkov o ľudskom úsudku a rozhodovaní sa v neistote.

Kahneman spolu so svojim kolegom Amosom Tverskym vyvinuli koncept averzie k stratám, čo je skutočnosť, že pri strate pociťujeme väčšiu bolesť ako pri zisku radosť. Kahneman a Tversky dokázali, že ľudia nerobia rozhodnutia po starostlivom a racionálnom preskúmaním dostupných informácií, ale namiesto toho volia množstvo rozhodovacích skratiek, ktoré miešajú s emocionálnymi reakciami.

Kahneman rozšíril myšlienku averzie k strate a vytvoril stratégiu "minimalizácie ľútosti", názor, že investičné plánovanie musí dosiahnuť rovnováhu medzi maximalizáciou bohatstva a prejavenou ľútosťou. To si ale vyžaduje pochopenie zo strany investora. Musí to byť optimálna stratégia pre niekoho, kto je náchylný k ľútosti, a optimálna stratégia pre niekoho, kto nie je náchylný k ľútosti.

Pre väčšinu ľudí je najlepšou investičnou stratégiou mať plán, ak by veci nešli tak ako majú. Je to jednoduchšie povedať ako urobiť, pretože premýšľať o možnostiach je jednoduchšie, ako konať, keď sa naozaj niečo udeje. Kahneman hovorí o plánovaní "možnosti veci oľutovať, vrátane možnosti, že by ste chceli zmeniť svoj názor." Otázka podľa neho stojí tak, že do akej miere ste ochotní pomôcť veci zmeniť. To znamená premýšľať o tom, koľko šťastia by ste boli ochotní stratiť – 10 %, 20 %, 30 %?

Kahneman tvrdí, že väčšina ľudí, dokonca aj veľmi bohatých, nechce riskovať veľkú časť svojho bohatstva a preto si zvolí okolo 10 %.

Riešením, s ktorým prišiel, hovorí o navrhnutí dvoch portfólií. Jedno by malo byť rizikovejšie, druhé bezpečnejšie, založené na "sklone k ľútosti". Tieto dve portfóliá sú potom spravované a vyhodnocované samostatne. To vytvára psychologickú priepasť medzi nimi a umožňuje investorovi cítiť sa bezpečnejšie, hoci v skutočnosti sú obe súčasťou jedného portfólia.

Zvyčajne jedno z portfólií vždy dokáže poraziť trh. Táto skutočnosť sama o sebe znamená, že investori majú menšiu pravdepodobnosť, že spanikária, že budú pociťovať ľútosť a chcieť zmeniť svoj názor, keď sa niečo pokazí.

Súvisiace články

Aktuálne správy