Nikdy neobanovať: Návod laureáta Nobelovej ceny, ako si správne zvoliť stratégiu investovania

Diskusia 1  
Nikdy neobanovať: Návod laureáta Nobelovej ceny, ako si správne zvoliť stratégiu investovania
Zdroj: QZ
Foto: SITA/AP


11. 7. 2018 - Najväčšie nebezpečenstvo pre finančné zdravie je ľútosť, tvrdí Daniel Kahneman, psychológ, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2002 za prínos v oblasti integrovania poznatkov z psychologického výskumu do ekonomických vied, a to najmä poznatkov o ľudskom úsudku a rozhodovaní sa v neistote.

Kahneman spolu so svojim kolegom Amosom Tverskym vyvinuli koncept averzie k stratám, čo je skutočnosť, že pri strate pociťujeme väčšiu bolesť ako pri zisku radosť. Kahneman a Tversky dokázali, že ľudia nerobia rozhodnutia po starostlivom a racionálnom preskúmaním dostupných informácií, ale namiesto toho volia množstvo rozhodovacích skratiek, ktoré miešajú s emocionálnymi reakciami.

Kahneman rozšíril myšlienku averzie k strate a vytvoril stratégiu "minimalizácie ľútosti", názor, že investičné plánovanie musí dosiahnuť rovnováhu medzi maximalizáciou bohatstva a prejavenou ľútosťou. To si ale vyžaduje pochopenie zo strany investora. Musí to byť optimálna stratégia pre niekoho, kto je náchylný k ľútosti, a optimálna stratégia pre niekoho, kto nie je náchylný k ľútosti.

Nikdy neobanovať: Návod laureáta Nobelovej ceny, ako si správne zvoliť stratégiu investovania

Pre väčšinu ľudí je najlepšou investičnou stratégiou mať plán, ak by veci nešli tak ako majú. Je to jednoduchšie povedať ako urobiť, pretože premýšľať o možnostiach je jednoduchšie, ako konať, keď sa naozaj niečo udeje. Kahneman hovorí o plánovaní "možnosti veci oľutovať, vrátane možnosti, že by ste chceli zmeniť svoj názor." Otázka podľa neho stojí tak, že do akej miere ste ochotní pomôcť veci zmeniť. To znamená premýšľať o tom, koľko šťastia by ste boli ochotní stratiť – 10 %, 20 %, 30 %?

Kahneman tvrdí, že väčšina ľudí, dokonca aj veľmi bohatých, nechce riskovať veľkú časť svojho bohatstva a preto si zvolí okolo 10 %.

Riešením, s ktorým prišiel, hovorí o navrhnutí dvoch portfólií. Jedno by malo byť rizikovejšie, druhé bezpečnejšie, založené na "sklone k ľútosti". Tieto dve portfóliá sú potom spravované a vyhodnocované samostatne. To vytvára psychologickú priepasť medzi nimi a umožňuje investorovi cítiť sa bezpečnejšie, hoci v skutočnosti sú obe súčasťou jedného portfólia.

Zvyčajne jedno z portfólií vždy dokáže poraziť trh. Táto skutočnosť sama o sebe znamená, že investori majú menšiu pravdepodobnosť, že spanikária, že budú pociťovať ľútosť a chcieť zmeniť svoj názor, keď sa niečo pokazí.