oPeniazoch.sk, vox.com Foto: SITA/AP;twitter;Hervé Lewandowski
Speváčka Beyoncé v posledných rokoch pristupuje k umeniu ako k prezentácii moci. Je to istá forma mixu sústredenej estetickej pozornosti, sociálneho kapitálu a bohatstva.
"Nemôžem uveriť, že sme to dokázali," spieva Beyoncé v "Apeshit", čo je prvý singel zo spoločného albumu s Jay-Z, Everything Is Love. A to, že to skutočne dokázali, ona a jej manžel, vidieť aj v sprievodnom videu k piesni. Zábery sú nakrútené v Louvri.
Ako poukázal New York Times, nie je to až tak drahé nakrútiť video v Louvri, celodenný prenájom vyjde na asi 17 500 dolárov. Hudobné videá však nie sú len o číslach ale hlavne o pocitoch. Pričom na Zemi by sme asi márne hľadali miesto, ktoré by tak dobre dokázalo prezentovať bohatstvo, miesto, kde sa kultúrne bohatstvo prelína s mocou kolonializmu. Ak sa chcete prezentovať, že ste niečo dokázali, že ste bohatí a máte moc, a že patríte k najväčším umelcov svojej generácie, jednoducho zájdete do Louvru.
Z umeleckého hľadiska je pre Beyoncé paradoxom, že voľba padla práve na palácový komplex v centre Paríža. Beyoncé sa v posledných rokoch čoraz viac drží stranou od ikonografie klasického západného umenia pri vytváraní svojho vlastného obrazu. Jej fotografické oznámenie tehotenstva aj narodenie potomka sa nieslo v duchu Botticelliho Venuše a renesančnej Madony a dieťaťa. Jej vystúpenie na vlaňajšej slávnosti Grammy vychádzalo zo zobrazenia bohyne z viacerých umeleckých tradícií.
Takže keď sa Beyoncé rozhodne pre múzeum Louvre, tisne sa do pozície Méloskej Venuše, čím pokračuje v umeleckom projekte rekontextualizácie klasického západného umenia a vytvára zo seba estetický objekt, na ktorý sa minulo množstvo peňazí aj kultúrneho kapitálu. Je to radikálna pozícia ak si vezmeme, že ide o ženu tmavej pleti.
"Beyoncé svojou dáva na trh svoju tmavosť ako tvorivosť, ako druh zbrane, v rámci a proti samotnému eurocentrickému systému kultúry a konzumu, z ktorého sama profituje," hovorí James Smalls, profesor dejín umenia na Univerzite Maryland Baltimore County. Ide o obzvlášť radikálne vyhlásenie v kontexte Louvru, kde len zlomok umenia zobrazuje mocných ľudí tmavej pleti. "Od stredoveku až do 19. storočia, umelecké diela, ktoré zobrazovali černochov, ich obyčajne reprezentovali ako sluhov alebo sekundárne postavy," vysvetľuje Smalls. "Nepovažovali sa za dôstojné predlohy obrazov, sôch a iných kultúrnych diel."
Jednou z mála výnimiek je "Portrait d'une négresse" od Marie Benoistovej, ktorý je tiež vystavený v Louvri. "Tento obraz je anomáliou, pretože predstavuje osobu tmavej pleti ako jediný estetický predmet a je to umelecké dielo," hovorí Smalls. A je to obraz, ktorý sa objavuje aj na konci videa "Apeshit", po niekoľkých záberoch belochov.
Benoistová namaľovala "Portrét" v roku 1800, počas krátkeho obdobia, v ktorom Francúzsko zrušilo koloniálne otroctvo, ktoré v roku 1802 Napoleon obnovil. V tomto šesťročnom rozpätí sa portréty hrdinských čiernych ľudí stali obľúbenými vo Francúzsku a to vytvorilo príležitosť zobraziť čiernu ženu, ktorá nie je podriadenou bielej osobe, ale je hodná mať vlastný portrét.
V súvislosti s "Apeshit", idú za sebou zábery bielych tvárí, malieb, sôch až príde rad na "Portrét", čo sa dá vnímať ako niečo šokujúce vyjadrujúce určitý postoj. Je to čierna tvár v strede rámčeka. A je to jediná z figúr, ktorú nevidíme v interpretácii tanečníkov Beyoncé. Jediná postava z Louvru, ktorá dokáže odolať nezastaviteľnej sile, akú prezentuje Beyoncé. Je to odkaz, ktorý nemusí byť nijak zvlášť dešifrovaný. Nakrúcanie v Louvri znamená prevziať všetku moc. Dokážem to ja a moje čierne telo.
