oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP;TASR/AP
Americký prezident sa v piatok snažil verejne zasiahnuť do tvorby politiky OPEC pred kľúčovým stretnutím 14-členného ropného kartelu. Trumpa trápia ceny benzínu v USA, ktoré sa hýbu okolo 3 dolárov za galón. Cez twitter obviňuje OPEC za nedávne zvýšenie cien ropy.
"Ropa nie je zbraňou – nie je to politický nástroj, ktorý by sa mohol použiť proti niektorým krajinám, výrobcom alebo spotrebiteľom" povedal iránsky minister petropriemyslu Bijan Zanganeh v utorok vo Viedni novinárom, kde sa tento týždeň stretnú zástupcovia OPECu aj iní producenti vrátane Ruska.
"OPEC nie je politickou organizáciou a verím, že je nevyhnutné, aby OPEC podporil myšlienku, že trh by mal byť depolitizovaný a odsúdil akékoľvek použitie ropy ako zbrane alebo ako nástroj proti niektorým krajinám," dodal Zanganeh s tým, že Trump vytvoril ťažkosti pre ropný trh tým, že uložil sankcie voči Iránu a Venezuele, no teraz očakáva, že OPEC sa bude zaoberať následkami aké sankcie vyvolali. "Prezident Trump si myslí, že môže nariadiť OPECu aby niečo urobil… Nie je to spravodlivé, myslím, a OPEC nie je súčasťou ministerstva energetiky Spojených štátov," povedal Zanganeh.
Organizácia OPEC nemá v úmysle rozhodnúť o politike produkcie do piatku, hoci pôjde o jedno z najspornejších stretnutí. De facto, vedúci predstaviteľ OPEC a najväčší exportéri suroviny zo Saudskej Arábie a Ruska, tlačil na to, aby kartel uvoľnil svoje limity dodávok, ktoré boli zavedené v januári 2017 s cieľom podporiť cenu čierneho zlata. Dnes ale ďalší členovia OPEC, vrátane Iránu, Iraku a Venezuely, lobujú proti akejkoľvek zmene súčasnej politiky.
OPEC dosiahol na konci roka 2016 historickú dohodu s Ruskom a ďalšími nečlenmi, aby sa udržala úroveň 1,8 milióna barelov denne na trhu. Toto opatrenie zabránilo celosvetovému prepadu cien ropy, ktoré spadli z viac ako 100 dolárov za barel v roku 2014, na menej ako 30 dolárov za barel v roku 2016. Cena ropy Brent sa odvtedy drží na 75 dolároch za barel.
Správy z Viedne, kde už prebiehajú odborné semináre členských krajín kartelu, naďalej hovoria o nekompromisnej pozícii Iránu, ktorý odmieta aj mierne navýšenie produkcie. „Tomuto prístupu sa nemožno čudovať, lebo sám Irán nebude mať v dôsledku amerických sankcií kapacitu produkciu navýšiť a jeho jediná šanca na vyššie príjmy z predaja ropy je prostredníctvom vyššej ceny. A tej logicky rast produkcie ostatných štátov kartelu nepomôže,“ píšu analytici ČSOB banky.
„V tejto chvíli sa však zdá, že Irán ťahá za kratší koniec a nie je mu nič platná ani mini-aliancia s kolabujúcou Venezuelou. Saudská Arábia síce bude chcieť podľa všetkého dosiahnuť konsenzus naprieč krajinami OPEC +, ktorý by mohol predstavovať postupné navyšovanie produkcie rádovo v státisícoch barelov denne, ak sa to ale nepodarí a ani na relatívne miernom náraste produkcie zhoda panovať nebude, potom pre ňu (a Rusko) nebude problém konať bez ohľadu na ostatných partnerov. Koniec koncov nebolo by to prvýkrát…“
