Nakoľko sú naše úspory v bezpečí, keď sa ECB chystá sprísniť svoju uvoľnenú politiku?

, The Guardian Foto: TASR/AP;thinkstock

Keďže základná sadzba v eurozóne je stále na úrovni 0 %, finančné prostriedky miera do USA pomocou nespočetných finančných nástrojov. Pred desiatimi rokmi bolo Nemecko hlavným investorom na americkom hypotekárnom trhu v čase globálnej finančnej krízy.

Zatiaľ čo vlády na celom svete podrobne sledujú hrozbu obchodnej vojny Trumpa s Čínou, banky viac zaujímajú kroky centrálnych bánk, ktoré pravdepodobne budú mať oveľa zásadnejší vplyv na svetovú ekonomiku.

Americká centrálna banka (Fed) podľa očakávania zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do rozpätia 1,75 až 2,00 percenta. Predpokladá, že v tomto roku prikročí ešte k dvom zvýšeniam úrokov. Európska centrálna banka vo štvrtok uviedla, že o stabilite eurozóny je oveľa menej presvedčená, než o stabilite americkej ekonomiky. Prezident ECB Mario Draghi uviedol, že jeho inštitúcia nepodnikne prvý krôčik k zvýšeniu kľúčovej základnej sadzby, ponecháva ju stále na nule, až do najbližšieho leta. ECB chce ukončiť svoju politiku odkupov do konca roka. ECB sa tak dostáva pred japonskú centrálnu banku, ktorá stále pokračuje prísunom veľkých súm prostredníctvom QE do japonskej ekonomiky a prisľúbila, že udrží sadzby na nule na neurčito. ECB však nekopíruje  Fed a dokonca ani Bank of England, ktorá zvýšila svoju základnú sadzbu.

Investičné banky, správcovia aktív a korporácie majú tendenciu ukladať svoje úspory tam, kde môžu získať najviac, ale aby sa s tým nespájalo žiadne riziko. Dnes to jasne znamená, že cieľom je USA. Prostriedky sa vracajú do USA rýchlejším tempom s využitím nespočetného množstva finančných nástrojov, z ktorých niektoré sú transparentné, iné menej. Ako nedávno povedal jeden analytik, "je ťažké ignorovať vplyv monetárneho sprísňovania", pretože vždy, keď Fed výrazne zvýši úrokové sadzby, "veci sa začínajú zhoršovať vo zvyšku sveta, najmä keď sprísnenie prichádza po dlhom období stimulov."

Investori si účtujú viac za zapožičanie peňazí pre rizikovejšie pozície. To znamená, že Argentína, Turecko a dokonca aj Taliansko zistili, že náklady na financovanie ich dlhov rastú. Nová vláda v Taliansku sa rozhodla vyhnúť sa boju o peniazmi s Bruselom a náklady na jej pôžičky v ostatných dňoch klesli v súlade s miernejšou rétorikou. Ukazuje sa však, že vo svete, kde je možné získať vyššiu návratnosť bezpečne a bez väčšieho snaženia, sa krajiny, ktoré predstavujú riziko, ocitnú vo väčších problémoch, ako očakávali.

Bez potreby niekoho strašiť je dobrá mať na pamäti isté paralely, niektoré situácie by skutočne mohli skončiť katastrofou. Vráťme sa do roku 2006, keď americké úrokové sadzby prudko stúpali. Boli tak atraktívne, že miliardy eur, v zásade z Nemecka, sa dostali do USA pri hľadaní vyšších výnosov. Nemci boli významnými investormi v hypotekárnych úveroch a poskytovali obrovské sumy za predpokladu, že tieto hypotéky sú rovnako bezpečné ako štátne dlhopisy. Čo ak finančné prostriedky, ktoré v Európe nedokážu zabezpečiť návratnosť, kým bude Draghi udržiavať nízke sadzby, sa dostávajú do USA? Podobne aj  finančné prostriedky z rozvojového sveta. Nebudú už síce financovať hypotéky, ale možno budú investované do iných rizikových aktív, ktoré sa raz premenia na bezcenné.

Bohužiaľ, nikto nevie kam úspory z Európy smerujú a nakoľko bezpečné tieto investície budú, ak by sa súčasné globálne hospodárske spomalenie ešte zhoršilo.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy