oPeniazoch.sk, The New York Times;CNBC Foto: SITA/AP;TASR/AP;R.Stoklasa;getty images
Prezident Trump v piatok vyhlásil sankčné clá na čínske tovary za 50 miliárd dolárov. Tento krok podnietil rýchlu reakciu Pekingu. Napätá situácia spomaľuje zásielky v prístavoch a termináloch leteckej prepravy a zvyšuje ceny surovín.
Len pred niekoľkými mesiacmi sa zdalo, že globálna ekonomika je v dobrej forme. Ale prešlo pár dní a už hrozí rozvíjajúca sa obchodná vojna, nakoľko Trumpova administratíva uložila nové clá, čo vyvolalo široké odvetné opatrenia. Globálny obchod trpí, príznaky napätia môžu brániť hospodárskemu rastu.
Najnovšia eskalácia prichádzala po tom, čo Trump oznámil zvýšenie sankčných ciel na nové čínske tovary. Peking s odvetou dlho neotáľal. Pri rozširovaní konfliktu dochádza k spomaľovaniu zásielok, tovar zostáva v prístavoch a termináloch leteckej prepravy po celom svete. Ceny kľúčových surovín stúpajú. V továrňach z Nemecka po Mexiko sa objednávky znižujú a investície sa odsúvajú. Americkí poľnohospodári strácajú tržby, keďže ich obchodných partnerov zasiahli sankcie.
Trump vykresľuje konfrontačný postoj ako prostriedok na prinútenie nadnárodných spoločností vrátiť výrobu späť do USA. Obchodné vojny opísal ako niečo čo sa dá "ľahko vyhrať" a sľubuje opätovné vyrovnanie obchodných deficitov Spojených štátov s veľkými ekonomikami ako Čína a Nemecko. Avšak Trumpova ofenzíva sa môže časom ukázať ako vyjednávacia taktika, ktorá ohrozuje ekonomiku pri presadzovaní obchodov, a nakoniec do skutočnej obchodnej vojny nikdy neprerastie. Zdá sa, že Američania sú lepšie izolovaní od následkov obchodných nepriateľských akcií. USA ako veľká ekonomika vo svojej relatívne silnej podobe môže nájsť domácich kupcov pre svoje tovary a služby, keď sa príležitosti na export postupne vytrácajú. Napriek tomu história dokázala, že obchodné vojny sú nákladné a zároveň zvyšujú riziká širších nepriateľských protiakcií. Rastie strach, že súčasné vypuknutie antagonizmu môže vtiahnuť aj zvyšok sveta.
Už dávno predtým, ako väčšina obchodných opatrení nadobudne účinnosť, firmy zápasia s následkami. Ohrozené sú ich dodávky, prevláda neistota v obchodných podmienkach a strach z toho, čo príde. "Len samotné rozprávanie o protekcionizme spôsobuje problémy," povedala Marie Owens Thomsenová, globálna šéfka Indosuez Wealth Management v Ženeve. "Je to existenčné riziko pre svetovú ekonomiku."
"Nechceme podceňovať makroekonomický dopad," povedala výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová minulý týždeň na margo obchodných konfliktov. "Bolo by to vážne, a to nielen vtedy, ak by Spojené štáty podnikli kroky, ale najmä ak by sa iné krajiny rozhodli pre odvetu, hlavne tie, ktoré by boli najviac postihnuté, napríklad Kanada, Európa a Nemecko".
Hrozba pre obchod sa objavuje v čase keď globálne hospodárstvo čelí aj iným závažným výzvam. Rozhodnutie Trumpovej vlády obnoviť sankcie voči Iránu zvýšilo ceny ropy a zvýšilo tlak na dovozcov po celom svete. Európske hospodárstvo oslabuje, pričom Nemecko – najväčšia ekonomika kontinentu – sa stáv aobzvlášť zraniteľné. Centrálne banky v Spojených štátoch a Európe postupne upúšťajú od lacných peňazí, ktorými zásobovali systém po globálnej finančnej kríze v roku 2008, aby znižovali náklady na pôžičky.
Spojené štáty vlani doviezli tovar a služby za viac ako 600 miliárd dolárov z Kanady a Mexika, dvoch ďalších krajín v Severoamerickej dohody o voľnom obchod, čo je dohoda, ktorú Trump chce vypovedať. Američania kúpili z Číny tovar za viac ako 500 miliárd dolárov a ďalších 450 miliárd dolárov z Európskej únie. Dohromady to predstavuje takmer dve tretiny celkového amerického dovozu. "Ak vážne narušíte niektorý z týchto troch dovozov, bude to mať dopady," povedal Adam Slater, vedúci ekonóm spoločnosti Oxford Economics. "Ak naraz zrušíte všetky tri, bude to celkom vážne."
Po dvoch rokoch expanzie bola letecká preprava počas prvých troch mesiacov roka vyrovnaná, tvrdí Medzinárodná letecká asociácia. Poklesy boli predovšetkým výrazné v Európe a Ázii. Kontajnerové lode, kolesá globálneho obchodu, neregistrujú žiaden nárast nákladnej dopravy od minulej jesene, podľa kľúčového indexu. Prístav v Houstone, sieť takmer 200 terminálov, ktoré lemujú 25 kilometrov kanála, je jedným z najrušnejších námorných nákladných uzlov na svete. "Sme v režime počkáme a uvidíme," povedal Roger Guenther, výkonný riaditeľ prístavu. Niektorí odborníci naznačili, že určité výrobky by mohli byť klasifikované tak, aby sa zabránilo tomu, že by sa mohli na ne vzťahovať americké tarify.
V celej Európe sa výrobcovia ocele obávajú nepriameho dôsledku zvýšeného cla na lacnú čínsku oceľ. "Boli sme svedkami rastu," povedal Mathias Ternell, riaditeľ pre medzinárodné záležitosti v Jernkontoret, združenie švédskeho oceliarskeho priemyslu v Štokholme. "To je to, čo švédske spoločnosti a európske spoločnosti znepokojuje najviac."
Trump vníma obchodné nepriateľstvo ako potrebnú nápravu obchodných deficitov Spojených štátov s inými krajinami. Ekonómovia však poznamenávajú, že mnohé dovozy sú komponenty, ktoré sa používajú na výrobu tovaru v amerických továrňach. Pre nákupcov ocele a hliníka v Spojených štátoch, tarify zvýšili ceny, preto sa investície odkladajú. Elektrolux, švédsky výrobca domácich spotrebičov, nedávno odložil plány na modernizáciu továrne v Tennessee s odvolaním sa na nejasnosti spôsobené novými tarifami.
Španielsko sa dostalo z depresie a stalo sa jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európe. Obchodný konflikt bude mať priamy dopad na nastúpenú trajektóriu. V španielskom meste Toledo sídli aj spoločnosť Extol, ktorá vyrába súčiastky pre automobilový a železničný priemysel. Jej zákazníci už požadujú kontrakty na dodanie tovaru za tri mesiace namiesto obvyklého ročného termínu. "Pozeráme sa na dianie s obrovskou obavou, politické rozhodnutia Donalda Trumpa majú za následok turbulencie a nestálosť," povedal generálny riaditeľ spoločnosti Fernando Busto.
Ani zďaleka nejde len o kovy, dopad obchodných potýčok zasahuje aj malé firmy a spotrebiteľov. V Mexiku pretrváva nervozita odvtedy, ako Trump vyhral voľby. Jeho hrozby ohľadom roztrhania Severoamerickej dohody o voľnom obchode a návrhy na výstavbu múru pozdĺž hranice obyčajní Mexičania nikdy nepochopili.
Peso sa voči doláru prepadlo čím sa zvýšili náklady na každodenné tovary dovážané zo Spojených štátov. "Tento prezident nás do vedie k bankrotu," povedal Gustavo Ferreyra Olivares, predajca ovocia, ktorý 35 rokov predáva na krytom trhu v Mexico City. "Trump je ten, kto zvýšil ceny." Väčšina čerstvého ovocia v jeho stánku bola vypestovaná v Mexiku. Avšak jablká uložené v lepenkovej škatuli majú štítok USA. Pod dohodou Nafta sa Mexiko stalo najväčším svetovým dovozcom amerických jabĺk. Dnes sa tržby prepadajú, cena len za minulý týždeň vzrástla o takmer jednu pätinu. Mexická vláda nedávno uložila 20 percentné clo na americké jablká v reakcii na Trumpove rozhodnutie zdaniť oceľ. Pre Ferreyra bude teraz ťažšie predať americké výrobky. Predpokladá, že poľnohospodári na druhej strane hraníc utrpia tiež. "Mexiko je veľkým dovozcom jabĺk, ak sa rozhodneme ich bojkotovať, budú všetky musieť zostať tam kde sú."
Globálne komoditné trhy rovnako zápasia s dôsledkami obchodného konfliktu, najmä keď Čína hľadá alternatívy k americkým dodávateľom. V posledných rokoch, keď rastie predovšetkým čínska stredná trieda, rastie aj chuť Číňanov na bravčové mäso. Zvyšovanie počtu bravčového dobytka prinútilo Čínu dovážať väčšie objemy amerických sójových bôbov. A tak sa Čína v odvete za zavedenie cla na jej oceľ rozhodla to isté urobiť na sóju zo Spojených štátov. Čínski výrobcovia bravčového mäsa obrátili svoju pozornosť na Brazíliu a Argentínu, čo sú jediné krajiny, ktoré teraz dokážu produkovať dostatok sójových bôbov, aby ponúkli potenciálnu alternatívu k americkým dodávkam. Americké sójové bôby boli zrazu široko dostupné, ale Európa dováža sójovú múčku, nie bôby. V Spojených štátoch však drvičky majú kontrakt s domácimi zákazníkmi.
Veteráni komoditného sveta hovoria o kolísavosti cien. Spoliehajú sa na dlhodobé dodávateľské zmluvy, ktorými sa obmedzuje zraniteľnosť voči cenovým posunom. Napriek tomu je tu nová premenná. "Je to ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje volatilitu a úroveň nervozity na trhu. Nie je to niečo, čo ma v noci skutočne prebúdza, ale samozrejme to môže eskalovať," hovorí Jesper Pagh, ktorý dohliada na podnikanie v oblasti krmív pre zvieratá v skupine DLG, agropotravinárskom konglomeráte, ktorý dodáva zákazníkom vo Švédsku, Nemecku a Dánsku.
Napätie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta rastie. Reakcia čínskeho prezidenta je 25-percentné clo na americký tovar v hodnote 34 miliárd dolárov. V pondelok sa Trump vyhrážal že zavedie dodatočné sadzby vo výške 10 % na čínsky tovar vo výške 200 miliárd dolárov. Čínske ministerstvo obchodu sľubuje protiopatrenia, ak Washington bude pokračovať.To, či už Washington a Peking vstúpili do úplnej obchodnej vojny, nie je jasné. Záleží na tom, ako definujete obchodnú vojnu.
Podľa Dereka Scissorsa, z amerického inštitútu pre podnikanie, obchodná vojna pozostáva z akcií, ktoré ovplyvňujú celé ekonomiky, a to nielen niekoľko sektorov z príslušných krajín.
Ak sú navrhované tarify na oboch stranách prijaté, potom je to už obchodná vojna, myslí si Max Baucus, bývalý americký veľvyslanec v Číne za prezidenta Baracka Obamu."Zatiaľ to obchodná vojna nie je," tvrdí Richard McGregor z austrálskeho think-tanku Inštitútu Lowy. Vysvetlil, že čínsky tovar pre počiatočný zoznam amerických ciel bol "primerane dobre vybraný", aby neublížil americkým spotrebiteľom, ale dodatočné clá by pravdepodobne už obyvatelia USA pocítili.
Iní však tvrdia, že súčasná situácia už predstavuje obchodnú vojnu. "50 miliárd dolárov z jednej strany, 50 miliárd odveta, eskalácia na ďalších 200 miliárd dolárov, plus investičné obmedzenia. To už vojna je," varuje Deborah Elmsová, riaditeľka Ázijského obchodného centra.
Podobný názor má aj americká priemyselná skupina Národná maloobchodná federácia. "Toto je presne to, čo sme predpovedali. Obchodná vojna vypukla a americké rodiny sa ocitli uprostred nej," uviedla skupina vo vyhlásení na súčasné napätie medzi USA a Čínou.
Biely dom s novou 35-stranovou správou s názvom "Ako hospodárska agresia Číny ohrozuje technológie a duševné vlastníctvo v Spojených štátoch a vo svete" prišiel deň po tom, ako prezident Donald Trump hrozil, že uvrhne dodatočné sadzby na tovary z Číny a vytvorí turbulencie na trhu.
Čína "zaznamenala rýchly hospodársky rast, aby sa stala druhou najväčšou ekonomikou na svete a súčasne modernizovala svoju priemyselnú základňu a posunula celosvetový hodnotový reťazec. Väčšinu tohto rastu však dosiahla prostredníctvom agresívnych aktov, politík a postupov, globálnych noriem a pravidiel (kolektívne "ekonomická agresia")," uviedla správa Bieleho domu. Ďalej opisuje postupy, ktorými sa Čína "snaží získať prístup ku korunným šperkom americkej technológie a duševného vlastníctva".
Čínske kroky "ekonomickej agresie" podľa správy zahŕňajú fyzickú a kybernetickú krádež technológií a duševného vlastníctva, vyhýbajú sa zákonom USA o kontrole vývozu, falšovanie, pirátstvo a reverzné inžinierstvo.
V správe sa tiež uvádza, že existuje riziko, že Peking sa bude "snažiť manipulovať alebo vyvíjať tlak" na viac ako 300 000 čínskych štátnych príslušníkov, ktorí sa každoročne hlásia na univerzity v USA alebo pracujú vo významných amerických inštitúciách. Biely dom uviedol, že títo čínski štátni príslušníci by sa mohli stať "netradičnými zberačmi informácií, ktoré slúžia na vojenské a strategické ambície Pekingu."
"Vzhľadom na veľkosť čínskej ekonomiky, preukázateľný rozsah jeho politík narúšajúcich trh a čínsky vyhlásený zámer dominovať priemyselným odvetviam budúcnosti, činy, politiky a postupy hospodárskej agresie Číny, ktoré sa teraz zameriavajú na technológie a duševné vlastníctvo, ohrozujú nielen ekonomiku USA, ale aj celosvetový inovačný systém ako celok," uzatvára správa.
