Euro padá: ECB oznámila koniec kvantitatívneho uvoľňovania, znížila odhad tohtoročného rastu

, Patria Finance;ČTK Foto: SITA/AP

Európska centrálna banka dnes podľa očakávania nezmenila nastavenie úrokových sadzieb. V ďalších bodoch ale bola nečakane konkrétna a predstavila jasnú podobu konca QE. Program nákupov dlhopisov sa má v septembri znížiť zo súčasných 30 na 15 mld. eur mesačne. Týmto tempom majú nákupy pokračovať do konca roka, kedy skončia nadobro.

Rozhodnutie je stále podmienené dátami, ktoré bude ekonomika generovať. Nakúpené maturujúce dlhopisy budú v plnej výške reinvestované ešte po dlhší čas, tak dlho, ako ECB uzná za vhodné. Úrokové sadzby chce ECB držať bez zmeny najmenej do leta 2019.

Už úvodné rozhodnutie ECB obsahuje prekvapivo konkrétne informácie nielen o konci QE, ale aj o budúcom vývoji sadzieb. Oboje však analytici očakávali. Krátke výnosy v eurozóne a oslabujúce euro ale ukazujú, že trh čakal asi niečo viac. Možno ukončenie programu nákupu už v septembri, možno skorší rast sadzieb. Teraz už má trh možnosť do značnej miery zhodnotiť vyjadrenie Fedu aj ECB. Je tak možné, že sa do poklesu eurodolára s oneskorením premieta jastrabovitý tón americkej centrálnej banky.

Jan Bureš z Patria Finance komentuje dnešné rozhodnutie ECB za revolučný krok. Predovšetkým pokiaľ ide o záväzok držať všetky súčasné sadzby bez zmeny (vrátane kľúčovej zápornej depozitnej  sadzby) aspoň do leta 2019. Euro podľa neho inú moťnosť ako pád ani nemalo. Americký Fed na druhom brehu Atlantiku už pomerne agresívne uťahuje menové kohúty a bude v tom ďalej pokračovať. V roku 2019 sa potom môžeme dostať do predtým ťažko mysliteľnej situácie. Fed bude na vrchole cyklu so sadzbami blízko 3 %, zatiaľ čo ECB sa stále bude pripravovať na návrat úrokových sadzieb nad nulu. Na tlačovej konferencii Mario Draghi sám priznal, že dnešné rozhodnutie je istým kompromisom medzi jastrabmi a holubicami v bankovej rade. Jastraby sa teda v tejto chvíli jednoducho nedokázali presadiť viac.

Éra silnejšieho eura sa podľa analytika svojim spôsobom opäť odkladá, ale zisky v roku 2019 vo finále môžu byť o to výraznejšie. Ďalším výrazným nárastom rozpätí medzi eurovými a dolárovými sadzbami sa ECB tak trochu dostáva do "japonskej pasce". V horších časoch bude mať Fed ďaleko viac priestoru uvoľniť menové kohúty a oslabiť dolár… .a euro potom môže začať prudko posilňovať vo chvíli, keď sa to ECB a celej eurozóne bude hodiť najmenej.

Prezident ECB Mario Draghi vo svojej tlačovej konferencii vyhlásil, že rozhodnutie bolo jednomyseľné a o načasovaní prípadného zvýšenia sadzieb banka nerokovala. Európsky štatistický úrad presne pred týždňom potvrdil, že hospodársky rast v krajinách eura spomalil v prvom štvrťroku na 0,4 percenta. Draghi dnes uviedol, že spomalenie rastu zahŕňa dočasné faktory, slabšie výsledky zahraničného obchodu a neistotu. ECB dnes znížila odhad tohtoročného medziročného rastu eurozóny na 2,1 % oproti 2,4 %, ktoré očakávala vo svojej marcovej prognóze. Výhľad pre infláciu naopak zvýšila, tento rok, budúci aj za nasledujúci očakáva 1,7 %, oproti 1,4 %, ktoré pre tento rok udávala vo svojej marcovej prognóze. Vyššia prognóza odráža vyššie ceny ropy.

Menovo-politické rokovania sa tentoraz odohrali v lotyšskej metropole Rige, nie vo Frankfurte. Výjazdové zasadnutie usporadúva ECB raz do roka. Chce tak zdôrazniť svoju úlohu paneurópskej inštitúcie.

Guvernér Európskej centrálnej banky Mario Draghi na tlačovej konferencii uviedol, že medziročná inflácia by sa mala približovať k 2 % cieľu. Ekonomické údaje boli v poslednom čase síce slabšie, celkovo sú ale podľa Draghiho v súlade s projekciami ECB. Súčasne Draghi upozornil, že ekonomika naďalej potrebuje stimuly z dielne ECB, čím podľa analytikov narážal na presvedčenie centrálnych bankárov, že úrokové sadzby by sa mali zvyšovať len veľmi pomaly. Za potenciálne riziko pre ekonomický výhľad Draghi počas tlačovej konferencie označil silnejúce protekcionizmus.

Za celý minulý rok sa hrubý domáci produkt krajín platiacich eurom zvýšil o 2,3 %, minuloročné tempo rastu v eurozóne bolo najvyššie od roku 2007, kedy dosiahlo rovné 3 %.

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v máji stúplo na 1,9 % z 1,2 % v apríli. Najväčší podiel na tom mali energie, potraviny a služby. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, sa zvýšila na 1,3 % z 1,1 %.

Súvisiace články

Aktuálne správy