oPeniazoch.sk, BI;marketwatch Foto: SITA/AP
Fed zvýšil svoju referenčnú úrokovú sadzbu siedmykrát od konca roka 2015. Americká centrálna banka upravuje úrokové sadzby, ktoré banky účtujú za vypožičanie, ktoré sa nakoniec prenesúvajú na spotrebiteľov. Tentokrát Fed ale urobil len miernu zmenu.
V roku 1977 určil Kongres Fedu dve hlavné úlohy: udržať ceny tovaru, ktorý Američania nakupujú, na stabilnej úrovni a vytvárať podmienky na trhu práce, aby vznikali pracovné príležitosti. Fed vytvoril súbor nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov inflácie a maximálnej zamestnanosti. Zmeny úrokových sadzieb však zaujali najviac pozornosti, možno preto, že majú rýchly vplyv na to, koľko Američania zaplatia za kreditné karty a iné úvery.
Z Washingtonu upravuje Fed úrokové sadzby s nádejou, že tak podporí potrebné zmeny v ekonomike. Ak chce povzbudiť spotrebiteľov k tomu, aby si mohli požičiavať, aby tým zvýšili výdavky, čo by malo podporiť hospodársky rast, znižuje sadzby na pôžičky. Po Veľkej recesii z tohto dôvodu udržala sadzby v blízkosti nuly. Ak ale chce dosiahnuť opak a ochladiť ekonomiku, sadzby zvýši, takže bude čoraz menej žiaduce, aby ste si brali na plecia ďalšie dlhy.
Fed často upravuje sadzby v závislosti od inflácie – nárastu cien, ku ktorému dochádza, keď ľudia majú viac míňať, než čo majú k dispozícii na nákup. Pre väčšinu tohto hospodárskeho oživenia sa inflácia naozaj nezvýšila, aj keď je to teraz jedným z cieľov Fedu. Očakáva sa však, že sa situácia zmení, keďže Trumpova administratíva vytvorila stratu v podobe zníženia daní, pričom miera nezamestnanosti je na najnižšej úrovni od roku 2000. Zatiaľ Fed nezvyšuje sadzby v boji proti inflácii, aj keď očakáva, že ceny stúpnu. Preto najsledovanejšie otázky smerujú k prognóze Fedu pre hospodársky rast a budúce zvyšovanie sadzieb.
Banky ale nepožičiavajú len spotrebiteľom, požičiavajú si aj navzájom. Je to preto, že na konci každého dňa potrebujú mať určité množstvo kapitálu vo svojich rezervách. Táto rovnováha kolíše, banka môže potrebovať požičať si cez noc, aby spĺňala minimálnu kapitálovú požiadavku. A rovnako ako účtujú spotrebiteľom pri poskytovaní úveru, aj navzájom si účtujú poplatky. Fed sa snaží ovplyvniť tieto poplatky, tým, že zvyšuje alebo znižuje sadzby. Keď zvyšuje sadzby, banka tiež zvyšuje sadzby, ktoré účtuje spotrebiteľom, takže náklady na vypožičiavanie sa v celej ekonomike zvyšujú.
Po Veľkej recesii Fed kúpil za bezprecedentnú sumu vládne dlhopisy, aby vložil hotovosť na účty bánk. Takmer 2 bilióny dolárov nadbytočných rezerv je teraz zaparkovaných vo Fede. V roku 2008 to bolo menej ako 500 miliárd dolárov. Predpokladalo sa, že jedným zo spôsobov, ako sa týchto peňazí zbaviť, je požičiavať ich niektorým podielovým fondom a iným vybraným hráčom na peňažnom trhu. Sú to transakcie známe ako operácie spätného odkupu. Fed cez tieto repo obhody stanovuje minimálnu sadzbu. Potom stanovuje maximálnu, ktorá určuje, koľko zaplatia banky za držanie hotovosti, čo sú úroky z prebytočných rezerv. Toto je spôsob zastropovania, pretože banky si nebudú chcieť požičiavať navzájom za nižšiu sadzbu, než čo im platí Fed, aspoň teoreticky. Keď Fed zvyšuje sadzby, banky sú menej motivované požičiavať peniaze, pretože zarábajú viac, ak hotovosť zaparkujú vo svojich rezervách.
Po tom, ako Fed zdvihne sadzby, prenesie sa záťaž na banky. Tie najskôr zvyšujú sadzbu, ktorú účtujú svojim najvýznamnejším klientom, čo sú veľké korporácie. To je hlavná úroková sadzba. Banky zvyčajne oznamujú tento nárast do niekoľkých dní od oznámenia zvyšovania zo strany centrálnej banky. Hypotéky a sadzby kreditných kariet sa potom porovnávajú s touto základnou sadzbou. "Účinok zvýšenia sadzieb najskôr klienti pocítia na kreditných kartách a domácich úveroch, kde sa zvýšenie štvrťročnej sadzby zvyčajne prejaví do 60 dní," povedal Greg McBride, hlavný finančný analytik Bankrate.com pre businessinsider.
Vyššie sadzby už zasiahli americký trh s nehnuteľnosťami. Sadzby hypoték, aj keď sú stále nízke oproti historickým úrovniam, sú na vzostupe v čase, keď trh neponúka veľa cenovo dostupných nehnuteľností. Priemerná fixná 30-ročná hypotekárna sadzba v stredu v USA dosiahla 4,49 %, kým na začiatku roka to bolo 3,85 %. Vyššie sadzby by však mali byť dobrou správou pre sporiteľov, keďže banky zvyšujú svoje úrokové platby z vkladov. Otázne je, kto má dnes koľko nasporené.
Danielle DiMartino Booth z firmy Quill Intelligence uviedol, že čo sa týka dlhopisov, eso v rukáve má Európska centrálna banka, a nie Fed, pokiaľ ide o návrat na pôvodné úrovne prd monetárnymi zásahmi. Keďže zmenšujúca sa súvaha Federálneho rezervného fondu sama o sebe nedokáže vykompenzovať jednoduché globálne finančné podmienky, investori by mali pozorne sledovať ECB vo štvrtok, kedy sa očakáva, že centrálna banka prediskutuje koniec svojho kvantitatívneho uvoľnenia, hoci skutočné ukončenie potrvá takmer určite ešte niekoľko mesiacov.
Booth tvrdí, že nákupy dlhopisov od hlavných centrálnych bánk potláčajú volatilitu amerických treasurys. Ich nákupy obmedzili nárast dlhodobých výnosov dlhopisov, a to aj napriek tomu, že Federálny rezervný systém pokročil v normalizácii americkej menovej politiky. Fed donútil japonských a európskych investorov aby namiesto vlastných dlhových trhov sa začali sústrediť na americké vládne dlhy. Kvantitatívne zmierňovanie zo strany ECB by preto malo urýchliť stúpanie výnosov štátnych pokladničných poukážok, čím by sa znížili ceny.
Analytici očakávajú, že centrálna banka bude od septembra postupne znižovať svoje nákupy aktív a úplne ich zastaví už koncom tohto roka. Predpovede ekonómov o načasovaní zvýšenia úrokových sadzieb ECB hovoria o roku 2019 až 2020.
