oPeniazoch.sk, info.cz Foto: TASR/AP
Finančná kríza môže po desiatich rokoch udrieť znova, ale zdrojom nákazy tentoraz nebudú najbohatšie časti sveta. Niečo zlé prichádza, tvrdí ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman. K jeho temnému proroctvu sa pripojil aj špecialista na rozvojové trhy Mark Mobius a ekonomickú apokalypsu predpovedá aj George Soros.
Prepad tureckej líry takmer o pätinu od začiatku roka. Iránsky riál vzdoruje hrozbe úplného kolapsu len vďaka drastickým vládnym obmedzeniam na obchod s cudzími menami. Indonézia, Filipíny, India. Všade podobný obraz. Krajiny, ktoré v minulých rokoch utešene rástli a ťahali vpred aj veľkú časť svetovej ekonomiky, teraz trpia poklesom hodnoty meny i zahraničných investícií. Môže to znamenať začiatok finančnej krízy, podobnej tej z roku 2008?
Príčiny sú pomerne jasné. Roky boli peniaze vo vyspelých ekonomikách extrémne lacné a výnosy nízke. Situácia tlačila investorov do chudobnejších, ale z hľadiska výnosov sľubnejších ekonomík. Dnes európska aj americká ekonomika opäť rastie, najmä dolár posilňuje a vysáva peniaze investorov z chudobnejších do najbohatších častí sveta a miestnym menám rúca pôdu pod nohami. Turecké či indonézske firmy si požičali v dolároch, teraz majú na pleciach citeľne väčšie dlhové bremeno. V prípade Iránu je potrebné do celkového súčtu započítať opätovné zavedenie amerických sankcií.
Nie všetci súhlasia s postojom Krugmana či Sorosa a hovoria o zadrhnutí svetovej ekonomiky a nie o zhubnej nákaze. Veď hyperinflácia či uzatváranie bánk zatiaľ sa zatiaľ v postihnutých krajinách nekoná. Ale tragédia môže byť väčšia ako v prípade finančnej krízy, ak sa situácia spojí s politickým napätím a ekologickú degradáciou. Najmä na Blízkom východe, konkrétne v Iráne.
Po americkom odstúpení od tzv. Jadrovej dohody sa najviac diskutuje o tom, či sa Teherán definitívne vracia k vývoju jadrových zbraní. Menej sa už hovorí o Urmijskom jazere, čo je jedna z najväčších nádrží so slanou vodou na svete. Ak zmizne, zanechá za sebou dno pokryté soľou, jej ťažba predstavuje novú ekonomickú príležitosť pre ľudí z okolia. To je ale asi jediné pozitívum. Irán sa musí vyrovnávať so suchom už pol storočia, keď priemerné zrážky klesli zhruba o pätinu. Tento rok má byť ale najsuchší v zaznamenanej histórii, minister energetiky zverejnil odhad na nadchádzajúce leto. Suchu bude čeliť zhruba 35 miliónov ľudí. Viac ako 17 miliónov Iráncov spadá do tzv. "červenej zóny", kde má byť nedostatok vody dramatický. Iránsky minister poľnohospodárstva varoval, že sucho by mohlo vyhnať až 50 miliónov ekologických utečencov.
Sucho neradno podceňovať. Somálsko, Nigéria, Sýria, v každej z týchto krajín stál nedostatok vody než vypukla vojna. Najmä v prípade Sýrie odborníci prikladajú suchu stále väčšiu úlohu pri začiatku občianskych nepokojov. Farmári, ktoré vyprahnutá pôda neuživila, hľadali existenciu v mestách a prispeli k atmosfére masovej nespokojnosti. V Európe patrí k oblastiam s najväčšími problémami so suchom oblasť Donbasu a Luhansk. Isteže klimatické problémy nie sú príčinou vojny na východnej Ukrajine. Pocit existenčného ohrozenia a výpadku významného zdroja pre prežitie ale prispieva k všeobecnému nepokoju, od ktorého nie je ďaleko k davovej manipuláciu a násiliu.
Iránska ekonomika rozhodne nie je v takej kondícii, aby mohla absorbovať vlny vnútornej migrácie, vyvolané suchom. Tzv. jadrová zmluva by mala priviesť do krajiny investície a posilniť sankciami podlomenú ekonomiku. Nádej, že Irán zaplaví svet ropou, plynom a petrodolármi zase roztočí iránsku ekonomiku, ale vyšli navnivoč. Zhodou okolností práve v roku 2014, krátko predtým, než sa Irán s medzinárodným spoločenstvom po rokoch ťažkých sondáží konečne dohodol, došlo k dramatickému prepadu cien ropy. Súčasnosť ponúka žalostný obrázok a vyhliadky do budúcnosti na tom nie sú nič lepšie. Viac ako štvrtina mladých Iráncov nemôže nájsť prácu, pritom Irán je mimoriadne mladá krajina, 60 % obyvateľov má menej ako 30 rokov. Už na začiatku roka vyústili vysoké ceny a sucho do masových nepokojov. Neviedli ich intelektuáli dúfajúci v demokratizáciu, ale chudobní a zúfalí ľudia.
V čo môže vyústiť ekonomická mizéria a sucho v kombinácii s tým, že Irán sa nachádza v otvorenom konflikte s polovicou sveta?
Hospodárska slabosť by mohla Teherán prinútiť k ústupkom na medzinárodnej scéne. Časť osadenstva porád v Oválnej pracovni podľa všetkého opäť sníva o tom, že núdza obráti Iráncov proti vláde ajatolláha. Výsledok ale môže byť práve opačný. Prívetivá racionalita a ústretovosť Iráncov, ktorú často zdôrazňujú cestovatelia po tejto fascinujúcej krajine, sa mieša so sklonmi, stelesneným v slovách Ajatoláha Chomejního: "Buď si podáme ruky v radosti nad svetovým víťazstvom islamu, alebo sa všetci obrátime k večnému životu a mučeníctvu".
