oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP;thinkstock
Nie je žiadnym tajomstvom, že daňové raje pomáhajú pri praní peňazí, skrývajú bohatstvo vybraných a umožňujú obrovským korporáciám platiť len zanedbateľné dane. Jedna vec sa ale v súvislosti s daňovými rajmi často nezmieňuje. Ako dokážu skresľovať mnohé ekonomické údaje.
Vďaka offshore praktikám, ako sú tie, ktoré sa objavili v dokumentoch Panama Papers sa globálne investície stali "veľkou čiernou dierou". V skutočnosti ani nevieme, ako na tom svetová ekonomika je. Jeden obraz si vytvoríme na základe čísel, ale v skutočnosti vyzerá pravdepodobne úplne inak.
Nedávna správa Medzinárodného menového fondu odhaľuje dokonalý príklad. "Ohromujúcich 12 biliónov dolárov, teda takmer 40 % všetkých zahraničných priamych investičných pozícií na celom svete, je úplne umelých," píšu ekonómovia Jannick Damgaard, Thomas Elkjaer a Niels Johannesen. Ide o investície, ktoré nemajú žiadnu podstatu, "investované" peniaze sa rýchlo presúvajú do inej jurisdikcie.
Čo sa v skutočnosti deje s touto hotovosťou?
Kvôli utajeniu týchto transakcií nie je jednoduché dať jednoznačnú odpoveď. Ale Elkjaer, ekonóm MMF, tvrdí, že je pravdepodobné, že väčšina platieb nemá iný účel ako skrytie identity vlastníka a vyhýbanie sa daňovej povinnosti alebo domácej regulácii. To môže znamenať, že korporátny gigant presúva peniaze z jednej krajiny do druhej, aby znížil svoje daňové zaťaženie. Alebo plutokrat, ktorý presúva hotovosť do offshore krajín, aby zakryli stopu toho, čo v skutočnosti vlastní.
Takéto deformácie majú znepokojujúce dôsledky, ak sa na ne pozeráme v globálnom meradle. Zmenené čísla pri zisku sa premietnu pravdepodobne do 5 % alebo viac globálneho HDP ročne, čo by už stálo za to, venovať tomu pozornosť.
Napríklad HDP Írska sa v roku 2015 umelo zvýšil o 26 %, pravdepodobne kvôli tomu, že spoločnosť Apple presunula do krajiny viac ako 200 miliárd eur aktív duševného vlastníctva, aby sa vyhli daňovým povinnostiam, ako to uvádza Paradise Papers. Írsko nakoniec pristúpilo k zmene účtovných techník, aby zohľadňovalo deformácie, ktoré vychádzajú z toho, že krajina sa využíva ako daňový raj.
To vedie k vytvoreniu šialenej štatistiky. V Indii, Číne a Brazílii 50 až 90 % priamych zahraničných investícií prichádza cez zahraničný subjekt bez ekonomickej podstaty, píšu autori. V Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve ide o 50 až 60 %. Napríklad podľa čísel z Ministerstva financií Spojeného kráľovstva sa zdá, že druhým najväčším britským investorom je Holandsko. Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva však pripustilo, že väčšina týchto investícií skutočne pozostáva z britskej hotovosti, ktorá bola doručená Holandsku na daňové účely a presmerovaná späť domov. Takže druhý najväčší zahraničný investor v Británii je samotná Británia.
Podobne je to aj v prípade tretieho najväčšieho amerického investora. Je ním technicky daňový raj Luxembursko. Alebo Hongkong, ktorý sám údajne poskytuje takmer polovicu investícií do Číny. A osem z desiatich najväčších ruských investorov sú daňové raje, pričom Cyprus, známa pračka ruských peňazí, tvorí 29 % priamych zahraničných investícií.
"Je to celkom strašidelné, pretože je veľmi ťažké vedieť, čo sa deje na základnej úrovni. Najmä keď sa pozrieme na rozvojové krajiny – je veľmi ťažké povedať, aké skutočné investície smerujú zo zahraničia a smerom von. Má to dopad na platobnú bilanciu krajín a na pochopenie toho, čo sa v skutočnosti deje," vysvetľuje Dariusz Wojcik, oxfordský profesor, ktorý na túto tému vypracoval štúdiu.
Elkjaer hovorí, že veľa chýb, ktoré vidíme pri čítaní týchto údajov, pochádza zo zastaraného chápania globálnej ekonomiky. "Keďže sa svet stal globalizovanejším a digitalizovaným, viac aktív sa stalo nehmotným a fyzická poloha už stráca na význame pre pochopenie dôležitosti a vplyvu investícií. Finančná štatistika a všeobecnejšie ekonomická štatistika … sa musí prispôsobiť a vyvíjať, aby zostali relevantné."
