oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP
George Soros má nezvyčajný dar. Vie kedy prichádza sociálna zmena. A kedy sa kultúrne a politické procesy, ktoré považujeme za samozrejmosť, chystajú krachnúť.
Vďaka tomuto špeciálnemu daru zarobil Soros miliardu dolárov tým, že stavil na pád britskej libry. V roku 1992 totiž správne predpovedal, že Bank of England sa nedokáže ubrániť útokom na menových trhoch. Neskôr pochopil, že na trhoch neprichádza korekcia sama od seba a tomu pomohlo nájsť cestu v priebehu globálnej finančnej krízy v roku 2008.
Dnes má Soros podobné pocity. Multimiliardár si myslí, že nová finančná kríza sa už blíži, tentoraz hovorí, že politické a spoločenské štruktúry v Európe sú neudržateľné.
Na zasadnutí Európskej rady pre zahraničné vzťahy, 29. mája, Soros predstavil svoju kritickú diagnózu. "Za posledné desaťročie sa všetko, čo by sa mohlo pokaziť, sa aj pokazilo." Soros si myslí, že Európska únia je už uprostred existenčnej krízy a to, čo príde, bude testom, či krehký kolektív zostane pohromade.
Nie je náročné jeho myšlienky dekódovať. Politika ekonomickej úspornosti po roku 2008, zníženie vládnych deficitov na každej úrovni, zmenila vzťah medzi chudobnými a bohatými európskymi národmi na bojujúcich chudobných dlžníkov versus silných veriteľov. Zadlžené krajiny majú krachujúce ekonomiky, množstvo nezamestnaných čo im zabezpečilo, že nedokážu splniť podmienky stanovené veriteľmi. Toto dynamicky rozmáhajúce sa rozhorčenie na oboch stranách smerom k EÚ, neskôr využili populistickí politici. Prešlo desať rokov a pravicová Alternative für Deutschland je najväčšou nemeckou opozičnou stranou. V Taliansku víťazí pravicová populistická koalícia. A do tretice Británia pochoduje smerom k Brexitu. A keďže Donald Trump opúšťa iránsku jadrovú dohodu a signalizuje ukončenie dlhodobej transatlantickej aliancie medzi USA a Európou, budúcnosť EÚ je ešte viac neistá.
Soros si myslí, že všetko sa dostalo do popredia s krízou utečencov. Úsporné opatrenia už pripravili pôdu pre Nemcov a iné bohaté krajiny, aby sa na Grékov pozerali cez prsty. Ale v roku 2015 prišla úplne nová vlna outsiderov z krajín ako Sýria, Somálsko, Bhután, Irán a Afganistan. "Spočiatku väčšina ľudí sympatizovala so situáciou utečencov," povedal Soros vo svojom prejave. "Ale nechceli, aby ich každodenný život narušil rozpad sociálnych služieb. A čoskoro zostali rozčarovaní ako so situáciou začali vysporiadať autority." Utečenecká kríza spôsobila populistický hnev aj v krajinách s malým počtom migrantov. Súčasný premiér Maďarska Viktor Orbán začal kampaň proti utečencom, aj sa keď Maďarska v značnej miere netýkala.
Najmenej jeden milión ľudí sa od roku 2010 dostalo z krajín subsaharskej Afriky do Európy. Ich celkový počet z Afriky, najmä z Líbye po Kaddáfim, ďalej rástol. Niektorí odborníci sa domnievajú, že vzhľadom na to, že obyvatelia Afriky sú väčšinou mladí a pretože, na rozdiel od sýrskych utečencov, neutekajú pred vojnou, ide skôr o ekonomických migrantov, ktorí hľadajú lepšie príležitosti. Preto sa africká migračná kríza v nadchádzajúcich rokoch ešte zhorší.
Z dlhodobého hľadiska má migrácia pre hostiteľské krajiny veľký prínos, rozmanité obyvateľstvo môže pomôcť hospodárstvu rásť. To by znamenalo, že akákoľvek krajina by mohla ťažiť z vysokého prílivu ekonomických migrantov. Soros sa ale obáva, že Európa by v súčasnom stave rozkladu, politického populizmu a úsporných opatrení, mohla pod tlakom poskytovania sociálnych služieb a pracovných miest prichádzajúcim utečencom, jednoducho skolabovať. Keďže migranti vstupujú na pracovný trh, mohli by z krátkodobého hľadiska viesť k rastúcej konkurencii v oblasti pracovných miest a poklesu miezd, pričom by gradoval hnev zo strany populistov. Ak by kríza narastala súčasným tempom, v stávke je rozpad únie.
Sorosov plán na záchranu Európy je jednoduchý. A zároveň neuveriteľne ťažký. Musí sa vyriešiť problém utečencov. Soros chce, aby sa EÚ zaviazala poskytnúť Afrike ročne viac ako 30 miliárd eur počas niekoľkých rokov. Tento "Marshallov plán pre Afriku" by smeroval k budovaniu a upevňovaniu demokratických národov v Afrike. Podpora a zlepšenie afrických ekonomík, zmena myslenia, by nakoniec viedli k tomu, že čoraz menej utečencov sa rozhodne opustiť región. Možno Sorosov plán vyznieva idealisticky, je to pravdepodobne preto, lebo je teoretický. Dokonca aj sám Soros si to do určitej miery uvedomuje. "Je tu žalostný nedostatok finančných prostriedkov … takže odkiaľ by mali prísť tieto peniaze?" Napríklad v roku 2015 EÚ iniciovala plán "riešiť hlavnú príčinu migrácie v Afrike", aj keď sa zdá, že to bol skôr záujem posilňovať hranice ako budovať africkú demokraciu. Tento plán si vyžadoval len 1,8 miliardy EUR.
Soros pôsobí dojmom, ako by šlo o nejaký druh finančného čarodejníctva. Hovorí, že má na mysli "dômyselné zariadenie, špeciálne vozidlo, ktoré by umožnilo EÚ využiť finančné trhy vo veľmi výhodnej miere bez toho, aby si to vyžiadalo priamy záväzok pre úniu alebo jej členské štáty." Soros naznačuje, že jeho plán využije dlhodobo nedostatočne vyčerpávanú úverovú kapacitu EÚ, ktorá má aj vysoký rating. Mohlo by to znamenať aj kapitál z rozvíjajúcich sa trhov. "Ekonomický stimul Marshallovho plánu pre Afriku a ďalšie časti rozvojového sveta by mal vyústiť do potrebných krokov práve včas," povedal Soros vo svojom prejave.
Detaily plánu však známe nie sú. Napriek tomu, ak niekto dokáže nájsť spôsob, akým by si EÚ mohla požičať miliardy dolárov za skvelých podmienok, a zároveň využiť záhadné finančné prostriedky, je to pravdepodobne práve Soros.
Plán je však do značnej miery fantáziou a skomponovaním predstavy o tom, čo by sa malo urobiť a nie toho, čo by to mohlo byť politicky priechodné. Takýto plán však vyžaduje politickú spoluprácu medzi národmi, migrácia ale nie je rovnomerne rozdelená medzi krajinami Európy. Takže akýkoľvek plán, ktorý rozširuje náklady, neprimerane zvýhodňuje miesta s vysokou mierou migrácie, ako je južné Taliansko, na úkor krajín ako Nemecko. Neochota niektorých európskych krajín zapojiť sa do kolektívneho financovania bude náročné prekonať. Krajiny ako Francúzsko a Taliansko si chcú ponechať národnú kontrolu nad svojimi rozpočtami, takže nemôžete mať viac krajín s vlastným rozpočtom a súčasne aj spoločnú finančnú zodpovednosť.
Soros ale našiel spôsob, ako šokovať svet a poskytnúť výzvu aby sa urobil potrebný krok. Keď ste známy miliardársky investor, ktorý si myslí, že sa deje niečo skutočne nebezpečné, ľudia vám venujú pozornosť. Soros prišiel s víziou, aby rozprúdil diskusie. Táto vízia spočíva v tom, že existuje kolektívny záujem urobiť niečo pre Afriku.
Sorosov návrh je pozoruhodný aj preto, že zahŕňa niektoré dosť kontroverzné myšlienky – nápady, ktoré sa mnohým, predovšetkým silným elitám, vôbec nepozdávajú. Napríklad, že kríza utečencov je zodpovednosťou Európy. Niektorí sa domnievajú, že keď sa EÚ v roku 2015 zaoberala africkými národmi, jednoducho preložila riešenie krízy utečencov do severnej Afriky, v podstate podplácaním chudobnejších krajín, aby posilnili bezpečnosť svojich hraníc. "Je dôležité uznať, že kríza utečencov je európskym problémom, ktorý si vyžaduje európske riešenie," tvrdí Soros s tým, že to musí byť oveľa viac ako posilnenie hraníc. "Hlavným cieľom väčšiny európskych krajín nie je podporovať demokratický vývoj v Afrike a inde, ale zastaviť tok migrantov," hovorí Soros. Tvrdí, že Európa sa vyhýba svojej zodpovednosti, pretože "veľká časť dostupných finančných prostriedkov sa dostala do špinavých obchodov s diktátormi, podplácaním sa malo zabrániť migrantom prechádzať cez ich územia alebo používaním represívnych metód na zabránenie odchodu občanov". A výsledok? Viac politických utečencov.
Migrácia by mala byť úplne dobrovoľná na oboch stranách. "Členské štáty by nemali byť nútené prijímať utečencov, ktorých nechcú," hovorí Soros. "A utečenci by nemali byť nútení usadiť sa v krajinách, kam ísť nechcú." Soros si myslí, že toto je základná myšlienka akejkoľvek európskej migračnej politiky. To znamená, že ani "pevnosť menom Európa", ani nekonečná záplava utečencov do Európy by prospešné neboli. Opäť ide skôr o idealizmus, existuje totiž mnoho dôvodov, prečo by vzájomná a dobrovoľná migrácia nebola udržateľná.
"Až donedávna sa dalo tvrdiť, že úsporné opatrenia fungujú," hovorí Soros. "Ale úspora sama osebe len prispieva ku kríze, v ktorej sa Európa ocitla." Sorosov plán doslova vyžaduje, aby národy opustili od prax úspornosti, pretože žiadny národ nedokáže financovať toľko pomoci bez toho, aby sa sám nedostal do štátneho dlhu. "Táto iniciatíva musí byť skutočným úsilím," povedal Soros na zasadnutí Európskej rady pre zahraničné vzťahy. "Bežní ľudia sa cítia vylúčení a ignorovaní. Teraz potrebujeme spoločné úsilie, ktoré kombinuje prístup zhora nadol, európskych inštitúcií s iniciatívami zdola nahor, ktoré sú potrebné na zapojenie voličov. " Soros je presvedčený, že voliči sú už unavení z veľkých politických rozhodnutí ktorú sú prijaté pre nich, namiesto toho aby sa prijímali s nimi. S rozšírením populizmu v Európe a bez rozsiahlej politickej podpory, sa pravdepodobne nedá uskutočniť žiadny "Marshallov plán pre Afriku" ani žiaden iný program pomoci. Predovšetkým nie plán, ktorý by stál až 30 miliárd.
Soros ale tentoraz vsádza na nádej, hoci je známy tým, že dokázal kapitalizovať neistotu. Je silne optimistický pokiaľ ide o hodnoty EÚ. "Myšlienka Európy, ako otvorenej spoločnosti, ma naďalej inšpiruje," hovorí Soros.
