oPeniazoch.sk, hackernoon;bloomberg Foto: getty images
Dopyt v podobe mánie už vyprchal, záujem investorov už dávno nie je jediným faktorom, ktorý hýbe cenou krytpomeny. Čo hľadať za volatilitou najrozšírenejšej kryptomeny?
Bitcoin sa pred niekoľkými dňami dostal na krátky čas nad 5000 dolárov. Na úroveň, akú sa mu od svojho prudkého prepadu v novembri minulého roka ešte vyšplhať nepodarilo. Leonid Bershidsky stránkach Bloombergu upokojuje, že netreba prepadať pocitu, že vám unikla príležitosť.
"Nech už je vysvetlenie súčasného pohybu akékoľvek, nie je dôvod byť voči kryptomenám optimistický. Ak pôjdete na stránky, ktoré sa nimi zaoberajú, alebo si prečítate názory ich popredných zástancov na Twitteri, je zrejmé, že tento svet zachvátila v predchádzajúcich dňoch eufória. Michael Arrington, ktorý spravuje kryptomenový investičný fond, napríklad napísal, že nikdy nebol väčším optimistom ako teraz," píše Bershidsky a dodáva, že je dosť ťažké pochopiť, na čom by tento optimizmus mal reálne stáť.
Jediný dôvod pre býčí pohľad na kryptomeny vidí Bershidsky v makroekonomické perspektíve. Odvoláva sa pritom na analytika banky Goldman Sachs Brendana Bernsteina, ktorý tvrdí, že sa vytvára "dokonalá búrka", ktorá bude kryptomenám nahrávať. Tvoriť by ju mal rast demokratického socializmu v USA, rastúce vládne výdavky na úrokové platby, pokračujúce tlačenie peňazí a negatívne tlaky, ktorým čelí dôchodkový systém kvôli generácii babyboom. Otázkou však zostáva, prečo by aj v prípade takejto búrky mal byť Bitcoin lepším bezpečným prístavom ako aktíva, ktoré sú za neho tradične považované?
Kryptomeny totiž nezískavajú väčší podiel na trhu platieb alebo investícií. Centrálne banky a niektoré spoločnosti o nich síce hovoria, ale experimenty s nimi zatiaľ nijako nepokročili. Namiesto toho sa sústavne objavujú správy o hackerských útokoch či umelom vytláčaní ceny kryptomien hore a následnom prudkom prepade. Spoločnosť Bitwise Asset Management nedávno uviedla, že podľa jej odhadov je 95 % obchodov s kryptomenami falošných a slúžia najmä na to, aby niektoré burzy uvádzali umelo vysoké zobchodované objemy.
Súčasnú rally mohlo podľa Bershidskyho spôsobiť mnoho faktorov aj preto, že zobchodované objemy sú pomerne malé. Cena Bitcoinu vzrástla od novembra do decembra 2017 o 223 %. Následne od januára do februára klesla o 59 %. Do marca potom opäť vzrástla o 64 %, ale v priebehu marca potom opäť zostúpila o 40 %. Denný cenový rozptyl síce v priebehu posledných mesiacov nie je už tak veľký ako býval, ale stále sa dá hovoriť o nadpriemernej volatilite.
Myslieť si, že je to dané pôsobením iných faktorov ako u bežných investičných aktív, je omyl. Ide skôr o to, že vplyv týchto faktorov je až príliš zveličovaný. Za ostatným rastom je možno len niekoľko investorov a ich reakcia na optimistický tweet. Možno "sa zbláznil nejaký algoritmus preto, že regulátor SEC schválil dva kryptomenové ETF". Nie je to ani dôležité, pretože podobné prudké zmeny je lepšie ignorovať. A nechať zaniknúť niektoré pochybné kryptomeny a burzy, na ktorých sa obchodujú.
Toto je päť faktorov ktoré dokážu rozhojdať cenu Bitcoinu:
Dopyt a ponuka
Žiadne prekvapenie sa nekoná, dopyt a ponuka ovplyvňujú cenu každého aktíva. Objem Bitcoinu, ktorý sa bude dať vyťažiť, je dopredu daný, takže ide o podobnú „komoditu“ ako je zlato alebo ropa. Aj Bitcoin je nutné najskôr vyťažiť, čo bude čoraz náročnejšie a drahšie, čo zvyšuje ponuku. A rovnako tak rastúci dopyt, respektíve nesúlad ponuky a dopytu, zvyšuje, prípadne znižuje cenu Bitcoinu.
Médiá a verejnosť
Médiá zohrávajú určitú úlohu asi pri každej investícii. V prípade Bitcoinu je ale ich vplyv naozaj výrazný. Bitcoiny nakupujú ho ľudia, ktorí s investíciami mnohokrát nemajú veľké skúsenosti, a jeho spanilá jazda na konci minulého roka tomu napomohla. Podobné je to s názormi mnohých ľudí, napríklad na sociálnych sieťach, tiež majú na vývoj ceny veľký vplyv. Ďalším faktorom sú správy o tom, že sa do Bitcoinu rozhodla investovať nejaká firma, že ho začína akceptovať ako platidlo nejaký veľký obchod a podobne.
Politické zmeny
Politické udalosti majú na Bitcoin podobný vplyv ako na klasické meny. Rozdiel je v tom, že negatívne správy pôsobia na Bitcoin, na rozdiel od klasických mien, pozitívne. Ide stále o alternatívny nástroj, ktorý má štatút meny nezávislej od vlád a centrálnych bánk, takže pre mnohých špekulantov ide o bezpečný prístav. Prejavilo sa to počas krízy v Grécku, v období britského referenda o vzťahu k EÚ aj pri zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta.
Zmeny vo vládnej regulácii
Bitcoin je stále novinkou a väčšina vlád zatiaľ nevie, ako ho (a či vôbec) regulovať. Aj napriek nezávislosti na vládach môžu práve vládne regulácie v jednotlivých krajinách silne ovplyvňovať kurz kryptomeny, a to oboma smermi. Keď sa Čína, najväčší trh s kryptomenami, rozhodla obmedziť využívanie Bitcoinu a uzavrela niekoľko jeho búrz, cena letela dolu. Keď naopak japonská vláda uznala Bitcoin za oficiálne platidlo, cena niekoľko mesiacov dramaticky rástla.
Zmeny pravidiel
Bitcoin síce vyzerá ako nezávislá entita, ale v skutočnosti ho silne ovplyvňuje komunita ťažiarov, ktorá má tendenciu meniť pravidlá, na základe ktorých Bitcoin (alebo rovno blockchain) funguje. Tieto zmeny už niekoľkokrát viedli k takzvanému forku, pri ktorom vznikli nové meny s rôznymi pravidlami. Väčšinou potom dochádzalo k tomu, že pred rozdelením viedla neistota k poklesu ceny, ale po rozdelení opäť rástla. Tieto zmeny pôsobia na niektorých investorov negatívne a dokazujú, že aj napriek zdanlivej stabilizácii situácie je Bitcoin stále skôr horskou dráhou než klasickým investičným aktívom. A už vôbec ho nemožno považovať za menu.
