Hayek by mal čo povedať svetu aj v súčasnosti

Diskusia 1  
Hayek by mal čo povedať svetu aj v súčasnosti
Zdroj: lindak
Foto: YT/Malthus0;The School of Life


12. 5. 2018 - Minulý týždeň sme okrem, 73. výročia konca druhej svetovej vojny a samozrejme zatvorených obchodov, ktoré niektorí strávili nákupmi v Rakúsku, mohli oslavovať aj 119. narodeniny rakúskeho rodáka Friedricha Augusta von Hayeka.

Hayek sa narodil ako syn univerzitného profesora. Obdobie prvej svetovej vojny strávil na talianskom fronte, keďže vtedy dosiahol vhodný vek na narukovanie. Po vojne získal na viedenskej univerzite doktorát z práva a neskôr aj doktorát z politických vied. V tom čase boli jeho učiteľmi ekonómie „seniori“ rakúskej ekonomickej školy, Friedrich von Wieser a Ludwig von Mises. Neskôr bol Hayek aktívnym najmä v oblasti ekonómie či už v Rakúsku, kde sa habilitoval a prednášal na viedenskej univerzite, ale aj vo Veľkej Británii, kde dostal profesúru a titul doktora ekonomických vied. Rovnako získal aj Britské občianstvo ktoré dostal rok pred začiatkom druhej svetovej vojny.

Počas vojny napísal pre britských čitateľov knihu Cestu do nevoľníctva, ktorá sa neskôr stala svetovým bestsellerom. Hayek veľmi nadčasovo popisoval vzostup a úzku príbuznosť nacizmu a socializmu, ktoré sa na prvý pohľad mohli zdať ako oponujúce ideológie. Popísal spoločné korene oboch ideológii, ktoré stavali na kolektívnom vlastníctve, prerozdeľovaní a v konečnom dôsledku diktatúre. Pre západné krajiny to bolo významné dielo, keďže poskytlo zrkadlo spoločnosti, ktorá začala mať tendenciu uberať sa rovnakým smerom. Ktovie čo by povedal na súčasnú situáciu v Európe či Vyšehrádskej štvorke, kde sa štáty čoraz viac upierajú k zásahom do ekonomiky a sociálnych oblastí a kde krajne pravicové strany získavajú čoraz viac hlasov.

Neskôr, aj vďaka jeho iniciatíve, vznikla v roku 1947 Mont-Pélerin society, ktorá doteraz združuje významných liberálnych ekonómov a filozofov. V roku 1950 odišiel do Chicaga, kde sa stal profesorom spoločenských a morálnych vied. A práve tento titul vystihuje jeho široký záber v oblasti vied najlepšie. Dôvodom je to, že väčšina pozná Hayeka len ako ekonóma, a to z dvoch dôvodov. Prvým je jeho Nobelova cena za ekonómiu, ktorú získal v roku 1974 za popis menovej politiky a teórie hospodárskeho cyklu. Druhým je rivalita medzi Hayekom a americkým ekonómom Johnom Maynardom Keynesom, ktorý podporoval zásahy štátu do ekonomiky, aby tak mohol zabrániť negatívnej stránke ekonomických cyklov. Menej známe je, že sa Hayek okrem ekonómii venoval aj politickým vedám, sociológii a filozofii, v rámci ktorých rovnako napísal obsahovo štedré diela.

Hayek by mal čo povedať svetu aj v súčasnosti

V 60-tych rokoch sa vrátil opäť do Európy do Freiburgu im Breisgau, kde posledný krát pôsobil ako profesor, a to ako profesor ekonomickej politiky. V roku 1976 napísal opäť knihu, ktorej téma je v súčasnosti čoraz viac diskutovanejšia. Denationalization of money je kniha, ktorá v podstate opisuje aj jeden z cieľov kryptomien, a to decentralizáciu ponuky peňazí. Hayek si predstavoval menovú politiku ako konkurenčné prostredie, kde by ľudia mohli používať meny, ktorým by najviac verili. Hayekov systém by tak vytvoril konkurenčné prostredie, kde by inštitúcie vydávajúce meny museli postupovať tak, aby neznehodnotili svoju menu. To či by tento systém fungoval a či je teoreticky správny, je na dlhšiu diskusiu. Napriek tomu kryptomeny sú v princípe nadstavbou Hayekových myšlienok, keďže ako bonus k tomu, fungujú decentralizovane do takej miery, že sú mimo kontrolu akejkoľvek autority. Ich budúcnosť je rovnako otázna, či už po teoretickej alebo praktickej stránke, keďže kryptomeny si musia vo svete nájsť svoje miesto.

Hayek svojim širokým záberom naprieč vednými obormi zanechal aj 26 rokov po svojej smrti ešte množstvo tém na diskusiu, ktoré sa budú pravdepodobne spomínať a diskutovať aj o ďalších pár rokov.

Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding