Ekonómovia strašia novou krízou: Signály hovoria jasnou rečou, bude to horšie než pred desiatimi rokmi

Diskusia 6  
Ekonómovia strašia novou krízou: Signály hovoria jasnou rečou, bude to horšie než pred desiatimi rokmi
Zdroj: Diplomatic Courier
Foto: thinkstock


9. 5. 2018 - V každej jednej učebnici ekonómie sa dočítame, že hospodárske cykly sa striedajú a po raste musí nutne prísť prepad. Ten je pre ekonomiku ozdravný aj potrebný, ale so sebou nesie aj celý rad neblahých efektov. Je teda súčasný ekonomický blahobyt len ​​dočasným stavom?

Momentálne sa svetovej ekonomike darí. Dokázala sa plne spamätať z poslednej finančnej krízy, ktorá sa svetom prehnala v roku 2009. Aktuálne prežívame obdobie konjunktúry a hospodárskeho rastu, ktoré sa priaznivo odráža napríklad v nízkej nezamestnanosti. Ako dlho to ale bude trvať?

Ekonómka Winona Roylanceová v texte pre web Diplomatic Courier tvrdí, že už teraz možno pozorovať signály blížiacej sa ekonomickej krízy. Tie vraj ani tak nepochádzajú z prostredia trhov a biznisu, ktoré sa zdajú byť zdravé a funkčné, ale skôr z prostredia politiky a celkovej spoločensko-sociálnej klímy vo svete. Problém vidí aj v tom, že na trhu funguje obrovské množstvo finančných a iných inštitúcií, ktoré sú mladšie ako desať rokov a teda nemajú reálnu skúsenosť s ostatnou finančnou krízou. Nedokážu tak dobre odhadnúť či sa neblíži ďalšia ekonomická recesia.

To je pritom kľúčové pri snahe zmierniť dopady krízy. Včasná reakcia na prepad môže ekonomike ušetriť budúce vleklé ťažkosti. Situácia na trhoch je pritom ovplyvnená aj faktormi ako sú dlhy štátov alebo aj zdanlivo nesúvisiacimi udalosťami ako sú pandémie chorôb alebo prírodné katastrofy. Dnes sú navyše veľké i malé firmy obrovským spôsobom závislé na vyspelých technológiách ako je internet. Technické zlyhanie siete väčšieho rozsahu by tak podľa Roylanceovej mohlo mať na svetovú ekonomiku nedozerné následky, pretože bez moderných technológií by sa život na burzách úplne zastavil.

Svetová ekonomická verejnosť, poučená vývojom z roku 2009 sa snaží pred možnou finančnou krízou všemožne brániť. Banky a poisťovne tak prechádzajú záťažovými testami a vlády sa snažia pripraviť svoje inštitúcie na obdobie prepadu. Za kľúčovú považuje Roylanceová spoluprácu medzi regulátormi, akademickými pracovníkmi a súkromnými investičnými spoločnosťami. Zatiaľ čo pred 15 rokmi sa banky stretli s federálnymi inštitúciami iba raz za štvrťrok, dnešné banky zaznamenali posun, keď sú prítomné federálne regulačné orgány v mnohých veľkých bankách neustále.

Ekonómovia strašia novou krízou: Signály hovoria jasnou rečou, bude to horšie než pred desiatimi rokmi

"Pri väčšine finančných kríz boli spúšťačmi zdanlivo zrejmé udalosti, ako cenné papiere alebo úvery. Zameranie sa na úroveň dlhu a iných potenciálnych finančných faktorov je kľúčové pre finančný úspech globálnej ekonomiky,“
píše Roylanceová . "Hospodárske otázky, ako napríklad náhla inflácia alebo prepad cien akcií, by mohli tiež znamenať varovné známky blížiacej sa finančnej krízy."

Jednotlivé vlády dokážu obmedziť malé finančné krízy skôr, než sa rozšíria. Napríklad v Číne vláda využíva systém, v ktorom sa v prípade, že sa jednotlivé inštitúcie alebo menšie trhy začínajú stretávať s problémami, vláda rýchlo urobí krok na obmedzenie rizika, aby zabezpečila, že akákoľvek panika spôsobená inštitúciou sa neprenesie na ďalšiu úroveň. Potom môžu väčšie a zdravšie organizácie v spolupráci s čínskou vládou pomôcť tejto inštitúcii v kríze.

Financie demokratizujú hospodársky rast. Zatiaľ čo rôzne finančné krízy ohrozujú globálnu ekonomiku, celkovo globálne hospodárstvo za posledné storočie narástlo nad očakávania. Otázku ale je, či sa vôbec dá na ďalší katastrofický scenár vopred plne pripraviť.