Proti systému: Švajčiarsko sa chystá hlasovať o tom, či bankám zakáže vytvárať peniaze

Diskusia 10  
Proti systému: Švajčiarsko sa chystá hlasovať o tom, či bankám zakáže vytvárať peniaze
Zdroj: VOXEU;Businessinsider
Foto: SITA/AP


11. 5. 2018 - Referendum vo Švajčiarsku by mohlo fundamentálne zmeniť menový systém krajiny. Hlasovanie sa bude týkať zavedenia iniciatívy zvrchovaných peňazí, ktorej cieľom je ukončiť vo Švajčiarsku bankovníctvo vo forme čiastkových rezerv.

Iniciatíva Vollgeld usiluje o obmedzenie toho, aby banky poskytovali viac úverov ako sú sumy vkladov, ktoré majú k dispozícii, a ukončili svoju funkciu tvorcu peňazí. Táto politika by mohla spôsobiť, že požičať si peniaze bude oveľa náročnejšie. Júnové referendum v tejto malej európskej krajine by mohlo zmeniť tvár globálneho bankovníctva. Ak Švajčiari podporia zavedenie konceptu nazývaného iniciatíva zvrchovaných peňazí, mohlo by to viesť k ráznej zmene v spôsobe, akým Švajčiarsko riadi svoje hospodárstvo. Koncept iniciatívy suverénnych peňazí sám osebe je pomerne komplikovaný, ale v zásadne žiada zmenu v tom, čo by malo byť skutočne uznané ako peniaze, a čo nie.

Zvrchované peniaze sú peniaze, kktoré uvádza do obehu centrálna banka danej krajiny a podľa aktivistov Vollgeld Initiative tvoria okolo desať percent peňazí, ktoré sú v súčasnosti v obehu v rámci švajčiarskej ekonomiky. Ostatných 90 % tvoria buď elektronické, alebo zaknihované peniaze, vytvárané finančnými inštitúciami ako sú bežné banky.

Podľa návrhov predložených iniciatívou Vollgeld by sa všetky vklady, ktoré boli poskytnuté bežnými bankami vo švajčiarskych frankoch, nezahŕňali do ich súvahy banky, ale švajčiarskej národnej banky. "Švajčiarska národná banka bude môcť vytvárať elektronické peniaze," píše iniciatíva v dokumente vysvetľujúcom navrhované reformy. "Banky už nebudú môcť vytvárať peniaze pre seba, budú môcť požičiavať peniaze, ktoré majú od sporiteľov alebo iných bánk, alebo dokonca v prípade potreby peniaze, ktoré im poskytla Švajčiarska národná banka."

Hlavným argumentom iniciatívy Vollgeld pre zavedenie takéhoto systém je, že zníži úroveň systémového finančného rizika v krajine silne závislom na svojom bankovom  systéme. Výhodou bude, že vlády už nikdy nebudú musieť zachraňovať banky pred bailoutom. Štátne peniaze na bankovom účte budú úplne bezpečné, pretože to budú peniaze centrálnej banky. Nezmiznú v prípade bankrotu banky. Finančné bubliny sa vytvárať nebudú, pretože banky už nebudú môcť vytvárať peniaze. Štát už nebude viac rukojemníkom, pretože nebude musieť zachraňovať banky s peniazmi daňových poplatníkov, aby udržali celý systém peňažných transakcií nad vodou, už nebude viac problém "príliš veľká na to, aby mohla padnúť ". Finančné odvetvie sa vráti späť k reálnemu hospodárstvu a spoločnosti. Peňažné a bankové systémy už nebudú komplikované, ale transparentné a zrozumiteľné.

"Iniciatíva by priniesla niekoľko zásadných zmien do švajčiarskej ústavy. Peniaze by už neboli dlhom a SNB by mohla rozdeliť finančné prostriedky štátu alebo priamo domácnostiam," uviedol Philippe Bacchetta, profesor švajčiarskeho finančného inštitútu pre Vox EU.

Ak by takáto iniciatíva prešla, mohol by to byť precedens. Obhajcovia podobného systému v iných krajinách by spôsobili zmenu, čo by mohlo viesť k zvráteniu globálneho finančného systému.

Proti systému: Švajčiarsko sa chystá hlasovať o tom, či bankám zakáže vytvárať peniaze

Švajčiarsko je preslávené svojimi referendami, pričom všeľudové hlasovanie sa týka všetkého, od koncesionárskych poplatkov až po notoricky známe a veľmi kontroverzné hlasovanie o zákaze budovania minaretov. Ale referendum o zvrchovaných peniazoch, vypísané na 10. júna, by mohlo  byť jedným z  najvýznamnejších.

Zatiaľ čo Vollgeld agresívne lobuje za zmenu, veľké švajčiarske inštitúcie sú jasne proti, pričom SNB už zverejnila podrobnú argumentáciu proti takejto iniciatíve. "Neexistuje žiadny zásadný problém, ktorý by potreboval nápravu. Radikálna reforma švajčiarskeho finančného systému je nevhodná a prinášala by veľké riziká," uviedla centrálna banka, pričom poznamenáva, že Federálna rada, teda vláda krajiny, je tiež proti takýmto plánom. "Dnešný decentralizovaný systém je zameraný na zákazníka a je efektívny. Konkurencia medzi bankami zabezpečuje priaznivé úrokové sadzby a kvalitné, moderné a lacné služby", dodáva SNB.

Ďalšou otázkou, ktorá by mohla vzniknúť pri zavedení zvrchovaných peňazí, je, že pôžičky vo Švajčiarsku by sa pravdepodobne skomplikovali, pretože banky nebudú schopné vytvárať nový kapitál v svojich súvahách na financovanie takýchto pôžičiek. Prevod depozít na centrálnu banku by podľa ekonóma mohol brániť finančným krízam v prípade, že by ich základom boli panické výbery vkladov z komerčných bánk, čo sú klasické runy na banky. V posledných desaťročiach však k takému typu krízy podľa profesora nedošlo. Podľa jeho názoru je potom mylný aj predpoklad, že nový systém by lepšie stabilizoval ekonomický cyklus. K tomu by došlo len v prípade vysokej korelácie medzi peňažnou ponukou a úverovou ponukou, ktorá ale podľa dát v krátkom období neexistuje. Podľa profesora by sa naopak schopnosť centrálnej banky reagovať na vývoj cyklu v novom systéme zhoršila.

Mnohí ani neveria, že by sa referendum s takouto témou mohlo realizovať. "Motivácia a špecifiká navrhovanej reformy vo Švajčiarsku sú odtrhnuté od súčasných poznatkov v ekonomike. Je slabosťou švajčiarskeho demokratického systému, že občania môžu hlasovať o ekonomických iniciatívach bez vypracovania takéhoto typu analýzy," myslí si  Bacchetta.  Vo Švajčiarsku je pre vypísanie referenda potrebných 100 000 podpisov. Hlasovanie sa považuje za platné len vtedy, ak sa zúčastní viac ako 40 % obyvateľstva. Ak má byť úspešné, musí sa získať hlas väčšiny hlasujúcich obyvateľov a väčšina z počtu kantónov alebo regiónov, ktoré túto zmenu podporujú.