oPeniazoch.sk, Jakub Křivan, MBA Foto: thinkstock
Skúste naše domáce cestoviny s hovädzou sviečkovicou, je to naše najviac objednávané jedlo. Alebo, zvážte tento nový model lyžiarskych paličiek, sú najpopulárnejšie.
Obchodníci už dávnejšie pochopili našu tendenciu následovať stádo a byť spokojný s outsourcovaním nášho rozhodovania na ostatných. Napokon, každý deň musíme prijať množstvo rozhodnutí. Aký oblek si mám obliecť? Čo si mám dať na raňajky? Ako mám vychovávať svoje deti? Niekedy to je fajn pocit inšpirovať sa ostatnými.
Vo všeobecnosti sa obklopujeme ľudmi, s ktorými zdielame určitý názor, a tým pádom máme okolo seba “áno osoby”, ktoré posilňujú validitu našich vlastných názorov. Za predpokladu emocionálneho boja v prípade, že sme konfrontovaní zložitým finančným rozhodnutím, ponorenie samých seba do ideologicky homogénneho bazéna je určite ľahšie ako alternatíva. Ale čo je dobré pre krátkodobý pokoj na duši nie je vždy dobré pre vašu peňaženku. Je nasledovanie stáda naozaj bystrý spôsob?
Až do skorých rokov 60-tych prevažovala teória skupinového risku, ktorý sa nazýval “normalizačná teória”. Šlo o ideu, že skupinové rozhodnutie reflektuje priemer noriem ľudí, z ktorých pozostáva daná skupina. Avšak, v roku 1961 J. A. Stoner začal skúmať teóriu normalizácie, a navrhol, čo dnes nazývame skupinovou polarizáciou – tendecia skupiny zaoberať sa správaním a mať názory oveľa extrémnejšie ako priemerný člen skupiny.
Dôvody, prečo prichádza k skupinovej polarizácii sú komplexné, ale vo veľkej miere za to môže rozptyl zodpovednosti. Členovia skupiny sa cítia oveľa komfortnejšie pri pretláčaaní extrémnej pozície, pretože priama zodpovednosť bude menej pravdepodobne pripísaná práve im. Okrem toho, za predpokladu, že členovia skupiny nevidia do hláv ostatným v skupine, sa tak môžu domnievať, že existuje určitý stupeň komfortu resp. súhlasu s ich názorom, pretože si myslia, že dané zoskupenie taktiež súhlasí.
Dané týmito a ostatnými skupinovými dynamikami, členovia skupiny dostanú väčšiu odvahu a zaujmú vo väčšej miere pozíciu, utešujúc sa veľkosťou skupiny a potencionálom anonymity, pokiaľ sa veci nevydaria. Pozrime sa na obchodníka na burze, ktorý nasleduje stádo a nakúpi každú populárnu akciu, napriek tomu, že má obavy, že sú nadhodnotené. Aj v prípade, že daný obchod nevýjde, jeho vyhliadky na budúce zamestnanie sú oveľa lepšie, ako keby zaujal opozičné stanovisko a nemal pravdu.
Čo má teda stádovitosť spoločné s vašimi finančnými rozhodnutiami?
Confirmation bias (selektívne zhromažďovanie dôkazov) znamená, že hľadáme a príjmame za vlastné informácie, ktoré sa zhodujú s tými o ktorých sme už presvedčení a ktorým už veríme. Tým pádom je od začiatku naša pozornosť upriamená viac smerom k udržaniu súčasného stavu, ako keby sme sa mali stať viac učenlivým a rozumnejším investorom.
Ďalšia vec je, že keď ľudia zistia novú informáciu, ktorá by mohla vzniesť námietky a “napadnúť” ich aktuálne názory, tak majú tendenciu tieto “zahnať” nevhodnou logikou. V prípade, že ekonomické indikátory nám prezradia zlé novinky o danej akcii, mnoho investorov tieto ignoruje resp. si interpretuje tieto údaje v selektívnom a priaznivom svetle.
Po celý čas participácia v stáde pomáha “rozložiť” jednotlivé názory a často investorov približuje k ešte riskantejším investíciám. Rozum je veľmi primitívna kreatúra, je nastavený na uľahčenie na účet profitu, to je zlé vybavenie na robenie komplikovaných finančných rozhodnutí. Takže, či je váš cieľ žiť zmysluplný život, alebo profitovať z kapitálového trhu, stretnú vás časy keď budete musieť stáť sám, odhodlaný vo vašich presvedčeniach o pravde.
Naše podvedomie prepúšťa informácie cez rôzne filtre, ktoré následne definujú našu realitu. náš mozog je schopný prijať 400 GB informácií za jedinú sekundu, my si ale z nich reálne uvedomujeme nepatrné 2 KB. Do nášho vedomia teda vstupuje len veľmi malé množstvo informácií z celého spektra. Je teda veľký rozdiel medzi “skutočným svetom” a našou skúsenosťou s realitou.
Autorom je Jakub Křivan, MBA, C-QUADRAT Wealth management, board member SBEN
