oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Bude mať Xerox podobný osud ako Nokia, či Kodak?
Pred 110 rokmi vznikla spoločnosť, ktorá celé desaťročia bola synonymom invencie, technologickej nápaditosti, komerčného úspechu a svetu dala pojem, ktorý zľudovel. Veď mnohokrát nejdeme niečo kopírovať, ale oxeroxovať.
Okrem procesu kopírovania dokumentov na princípe elektrostatiky prišli v minulosti inžinieri z Xeroxu s takými inováciami, ako osobný počítač, myš, spôsob otvárania menu na obrazovke cez okienka a podobne. Že vám to niečo hovorí? Áno, dokonca aj úžasný Steve Jobs dokázal na základe vynálezov z kuchyne Xeroxu vybudovať svoje produktové zázraky. Paradoxne, keď manažment Xeroxu prvý krát zo svojich vývojových laboratórií dostal na stôl prototyp počítača pod názvom Xerox Alto, vyjadrili sa – „že v ňom nevidia komerčný potenciál“. Napriek tomu, že niekoľko stoviek Alto bolo dodaných do Pentagonu a zopár do bieleho domu. Nehovoriac o tom, že osobné počítače Xerox Alto mali dokonca v sebe funkciu podobnú internetu a dokázali spolu komunikovať cez vlastný protokol.
Až Jobs rozpoznal, aké poklady chlapci v Xeroxe mali. Dohodol sa s Xeroxom, že oni v roku 1979 zainvestujú do Apple 1 milión dolárov a on za to bude mať právo sa prejsť laboratóriami. A tam našiel veci, ktoré pripomínajú dnešné myšky, dnešný systém ikoniek a okienok a veľa, veľa iných vtedy v koncerne nerozpoznaných tromfov.
V 1973 si Xerox myslel, že Alto by sa dalo predávať za cenu 16.000 USD. Pozerali sa na to očami predajcov veľkých kopírovacích strojov, kde mesačný leasing stál v tom čase aj 900 USD. Keď Apple v roku 1984 prinieslo prvý Macintosh, stál 2.500 USD. A hneď to bol hit. Dokonca sa hovorí, že v polovici 80. Rokov sa Jobs pohrával s myšlienkou, že firmu Xerox kúpi.
Podobne ako v roku 1959 zapríčinili prvé stroje od Xeroxu, že zanikol priemysel uhlíkového kopírovacieho papiera, rovnako sa dnes situácia nepriaznivo vyvíja v ich neprospech. Zákazníci z firemného segmentu čoraz viac kladú dôraz na „bezpapierovosť“ ich firiem a technológie ako Google Docs, Dropbox, Onedrive a podobné umožňujú presúvať elektronické verzie dokumentov krížom krážom po celom svete aj súkromným osobám. Ľahko sa tak môže stať, že podobne ako na vavrínoch svojho kvázi monopolu zaspal Kodak a odignoroval mohutný nástup digitálnej fotografie a rovnako ako Nokia nezvládla nástup smartfónov, upadne do zabudnutia Xerox.
Manažment Xeroxu sa už od 80. rokov minulého storočia musí intenzívne snažiť o inovácie a zmenu smerovania firmy. V tom čase totiž vypršali ochranné lehoty ich patentov a svet zaplavili Japonci s ich výrobkami Canon, Ricoh či Minolta a Fuji. Kopírovanie už zrazu nebolo len xeroxovanie a tržby a marže sa začali scvrkávať. Preto sa firma pokúša v opakovaných vlnách o prienik do poradenstva, do sféry „nepapierových“ služieb pre korporácie a podobne. Ale paradoxne, vždy keď Xerox kúpil nejakého hráča v servisnom sektore, po krátkom čase sa ho so stratou radšej rýchlo zbavil. Bolo to tak v 90. rokoch a dnes sa situácia v podstate zopakovala.
V roku 2010 Xerox kúpil firmu ACS, ktorá mala pomôcť diverzifikácii a dostať Xerox do iných odvetví než je tlačenie, kopírovanie a dokumentové spracovanie. V tom čase bola trhová kapitalizácia Xeroxu na úrovni 16,2 miliardy dolárov. O zhruba 6 rokov neskôr vtedajšia predsedníčka predstavenstva oznamuje, že sa Xerox rozdelí na 2 spoločnosti, ktorých akcie budú obchodované na burze a oddelí sa tak tradičný biznis Xeroxu od nového, poradensko – servisného a vznikne tak firma dnes známa ako Conduent. Dnes má Xerox trhovú kapitalizáciu niekde na úrovni 8,2 miliardy a ich spin-off Conduent približne 4 miliardy.
Aby toho nebolo málo, koncom roka 2017 oznamuje Xerox, že sa hodlá spojiť do spoločného podniku s Fuji, kde Japonci majú vlastniť 50 %. Príbeh Fuji ako výrobcu fotografických filmov, fotoaparátov, kopírovacích strojov je trocha odlišný ako príbeh Xeroxu. Obe firmy už dlhé desaťročia majú spoločný podnik Fuji Xerox. Ale Fuji dokázal svoje znalosti a skúsenosti aplikovať aj v modernej dobe, čo sa Xeroxu až tak moc nedarí. Fuji dodnes vyrába klasické filmy pre „fajnšmekrov“, no zároveň dokázali svoje know-how z oblasti chémie preniesť do iných odvetví a dodávajú rôzne zložky pre farmaceutický priemysel a pre výrobcov kozmetiky.
Ale v posledných týždňoch sa zmráka aj nad ohlásenou fúziou s Fuji. Jeden z takzvaných aktivistických akcionárov Carl Icahn vlastní akcie Xeroxu a zdá sa mu, že valuácia akcií Xeroxu je pre účely spojenia s Fuji príliš podhodnotená. V reakcii na jeho kroky, pozastavili súdy celú fúziu a súčasný manažment Xeroxu avizoval, že hodlá odstúpiť.
Toto sú všetko udalosti, ktoré zjavne pre Xerox neveštia nič dobrého. Ale je možné, že konečne niekto vo firme dokáže rozoznať poklady, ktoré doma majú a tento dlhodobý technologický inovátor s ročnými tržbami nad 10 miliárd dolárov nebude mať svoj osud spečatený.
