oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP;getty images
Sme len ľudia, robíme chyby. A niekedy aj, povedzme, neoptimálne rozhodnutia. Naše systematické predsudky, ako to psychológovia už opakovane popísali, dokážu prekonať aj tie najlepšie zámery. Platí to najmä v prípade peňazí.
V mnohých krajinách boli vlády inšpirované behaviorálnou ekonomikou a akademickými pracovníkmi, ako napríklad držiteľom Nobelovej ceny Richardom Thalerom, aby pomohli občanom prijímať lepšie finančné rozhodnutia pomocou opatrení, ktoré pôsobia proti ich vlastným predsudkom. Bežným príkladom je automatický sporiaci systém na odchod do dôchodku, ktorý preukázateľne zvýši počet ľudí šetriacich si na dôchodok, v porovnaní s dobrovoľným programom. Tieto aktivity však ani zďaleka nepokrývajú celú škálu zlých finančných rozhodnutí, ktoré väčšina ľudí robí. Väčšina z nás totiž "skutočne nevie, čo je v ich najlepšom záujme," podľa Stephana Meiera, profesora na Columbia Business School. Alebo jednoducho nekoná vo svojom najlepšom záujme.
Súčasné skreslenie
Ľudia inklinujú k tomu, aby príprave do budúcnosti venovali príliš veľa času. To vedie k tomu, čo ekonómovia nazývajú dynamická nekonzistencia. Ak ste racionálne konali a optimalizovali svoju maximálnu životnosť (tak ako to očakáva väčšina ekonomických modelov), potom sa rozhodnutie, ktoré urobíte, nemení v závislosti od času. Napriek tomu, že si budete chcieť plánovať budúcnosť, napríklad že už od zajtra budete šetriť viac, môže sa stať, že už dnes vás ovládne netrpezlivosť. Siahnete po pôžičke, alebo začnete míňať svoje nasporené peniaze. Ale veď zajtra už budem šetriť viac, poviete si. Výskum Stephana Meiera ukazuje, že súčasné skreslenie môže viesť k vyšším dlhom, k vyšším úrokom z omeškania a nižšiemu kreditnému skóre.
Plány verzus činy
Súčasné skreslenie vyvoláva problém sebakontroly, zložitú otázku, ktorá prevažuje vo finančných rozhodnutiach. Ide o vnútorný boj medzi rozumným rozhodnutím pre budúcnosť a siahnutím po niečom, čo dokáže poskytnúť okamžité uspokojenie. Thaler to popisuje ako vaše plánovacie ja a vaše činorodé ja. Možno to takto znie celkom jednoducho, ale v skutočnosti to nič ľahké nie je. "Väčšina z nás si uvedomuje, že máme problémy so sebakontrolou, ale podceňujeme ich závažnosť," píše Thaler v Misbehaving: The Behavioral Economics. "Sme naivní čo sa týka úrovne našej sofistikovanosti." Túto chybu zmierňujeme využitím inej ľudskej vlastnosti. Ak ste po väčšinu času mužom činu, potom vaše druhé ja, to plánovacie, volí predovšetkým krátkodobé rozhodnutia. Pritom ale mať pripravených viacero možností je vždy lepšie. Vie to aj vaše plánovacie ja, ktoré rozdelí peniaze do rôznych výdavkových množín na rôzne účely. V podstate je to zostavovanie rozpočtu. Toto Thaler nazýva mentálnym účtovníctvom. Z ekonomického hľadiska to nemá zmysel, pretože peniaze sú nahraditeľné. Ak v potravinách vyčerpáte rozpočet na zábavu, mali by ste ho nahradiť z toho označeného pre potraviny. Ale vďaka ľudským nedostatkom zafunguje duševné účtovníctvo, a vy sa peňažných prostriedkov vyhradených na stravovanie ani nedotknete, radšej piatok večer zostanete sedieť doma.
Zmätok a nič len zmätok
Jednoducho povedané, ľudia sú zmätení. Mnohí nechápu do detailov finančné produkty. Ako by aj mohli? Sú čoraz zložitejšie, s dokumentáciou, ktorá si neraz vyžaduje právnu kvalifikáciu na ich pochopenie. Máme tu obrovskú rozmanitosť produktov s rôznymi úrokovými sadzbami, termínmi a poplatkami. Hotové mínové pole pre navigáciu. Naša finančná negramotnosť môže viesť k tomu, že firmy budú profitovať na náš účet. Úverové trhy sú oblasťou, v ktorej sú spotrebitelia obzvlášť náchylní na chyby, čiastočne kvôli zložitosti nákladov, ale aj z dôvodu vplyvu ich rozhodnutí. Aktuálne rozhodnutia ovplyvňujú možnosti, ktoré budú k dispozícii v budúcnosti. Stručne povedané, nebuďte príliš dôverčiví. Zvyčajne sa vyplatí požiadať o radu.
Nastavenie status quo
Aj požiadanie o radu si vyžaduje prekonanie určitej zotrvačnosti. Je pravdepodobné, že väčšina ľudí bude dodržiavať status quo, a to aj v prípade že, by si veľká zmena buď nevyžadovala žiadne, alebo len nízke náklady. Ak vás vláda automaticky prihlási do systému dôchodkového sporenia, robí to preto, aby ste prekonali status quo. A to tým, že nebudete aktívni, nebudete robiť nič a presne to bude pre vás prospešné. Avšak zotrvačnosť môže zabrániť aj tomu, aby ste čo najefektívnejšie spravovali svoje úspory. Predvolené možnosti sú najčastejšie nastavené tak, aby investície smerovali do bezpečných fondov. Do fondov, kde sa zisky z investícií hromadia pomaly a môže to byť spojené s vysokými poplatkami za správu. Väčšina ľudí však nevenuje pozornosť svojmu portfóliu dôchodkového sporenia, aj keď odborníci radia, ako si ho zmeniť a na základe akých kritérií. Čo ak dokážete akceptovať väčšie riziko a minimalizovať poplatky za správu? Uznanie vlastnej pohodlnosti v prípade status quo a urobením niečoho proti nemu by mohlo viesť k navýšeniu finančných prostriedkov na vašom účte. A to by už stálo za to.
Averzia k strate
Jedným z kľúčových prvkov pozorovaných v behaviorálnej ekonomike je averzia k strate. Ľudia zažívajú negatívny pocit zo straty asi dvakrát tak silno, ako cítia pozitívny pri získaní tej istej sumy peňazí. Inými slovami, budete vynakladať oveľa väčšie úsilie, aby ste nestratili stovku, než by ste vynaložili na to, aby ste stovku získali. To môže viesť k problémom pri investovaní. Súvisiaci koncept, zvaný ukotvenie, celý problém ešte zhoršuje. Pri predaji niečoho, sa budete pravdepodobne najviac zaujímať o cenu, ktorú ste za danú vec zaplatili. V prípade, že hodnota tejto veci je dnes oveľa nižšia, vy ju odmietnete predať, pretože ste sa zakotvili na vašej kúpnej cene a chcete sa vyhnúť strate. Pri akciách napríklad sledovanie poklesu cien nemusí nevyhnutne vyvolať predaj, ak ste premárnili šancu predať za kúpnu cenu. A čo je ešte horšie, averzia voči stratám spôsobuje, že ľudia znášajú veľké riziká pri obnovovaní strát, hoci to môže priniesť ešte výraznejšie straty. To je dôvod, prečo toľko obchodníkov nakupuje draho a predáva lacno.
Možno si o sebe myslíte, že ste finančne podkutí a tieto riadky sa vás vôbec netýkajú. Omyl. Určite sa nevyhnete niektorej zo spomenutých chýb. Systematické a zaužívané postupy sa ťažko prekonávajú, súvisí to s ľudskou povahou. A pokiaľ ide o správu peňazí, často my sami sme svojimi najhoršími nepriateľmi.
