oPeniazoch.sk, TASR
Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v oblasti adaptácie obyvateľstva na moderné informačné a komunikačné technológie (IKT) nastáva obdobie stagnácie. Upozornili na to výsledky reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Za tri roky mierne stúpol (z 18 % na 21 %) podiel ľudí, ktorí tvrdia, že týmto technológiám sa prispôsobujú veľmi ťažko alebo skôr ťažko.
Kým v roku 2015 sa počítačom a internetu prispôsobovalo veľmi ľahko alebo skôr ľahko celkovo 58 % respondentov, v roku 2018 zostal ich podiel približne rovnaký – 59 %. Podiel tých, ktorí sa učiť a prispôsobovať odmietajú, však výraznejšie neklesá, v súčasnosti je ich 20 %. „V subjektívnom pohľade sú najdôležitejšími dôvodmi stagnácie v digitálnej gramotnosti najmä nechuť učiť sa a prispôsobovať, pretože technika je pre ľudí čoraz zložitejšia (26 %) a nemožnosť využívať počítač alebo internet (25 %),“ priblížil autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.
Pracovať s modernými technológiami podľa prieskumu najčastejšie odmietajú ľudia nad 65 rokov (58 % z nich), ľudia s najnižšími príjmami (49 %), ľudia s nízkym vzdelaním (44 %), obyvatelia menších obcí (29 %), nekvalifikovaní manuálni pracovníci (27 %) a nezamestnaní (25 %). „Každý desiaty respondent tvrdí, že nie je motivovaný, lebo mu stačí to, čo už vie, alebo nepociťuje tlak okolia (napr. v škole, v práci, v bežnom živote). Medzi významné argumenty – minimálne v niektorých slabších sociálnych skupinách obyvateľstva – patrí aj nedostatok financií a absencia pomoci od iných,“ skonštatoval Velšic.
Takmer tri štvrtiny z tých, ktorí sa prispôsobujú ťažko, tvrdia, že majú problémy aj s bežnými činnosťami. „Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2015 došlo k všeobecne pozitívnemu posunu – najmä u tých sociálnych skupín, ktoré zápasili s digitálnou negramotnosťou – v období rokov 2015 a 2018 tento trend takpovediac zamrzol. Pomerne vysoké ambície Slovenska v oblasti informatizácie sú tak stále v konfrontácii s potenciálom jeho obyvateľstva,“ poznamenal Velšic.
Najväčší počet opýtaných vnímal ako najväčší problém vplyvu počítačov a internetu na spoločnosť nedostatok fyzickej aktivity (37 %). V priebehu troch rokov zosilnel aj akcent na problematiku medziľudského odcudzenia. Zvýšila sa najmä citlivosť na oslabovanie schopnosti človeka normálne komunikovať, čo vníma 26 % respondentov, a kritika závislosti od IKT, ktorú prieskum zaznamenal v 27 %.
Ľudia sú však podľa prieskumu menej citliví na problémy spojené s kyberkriminalitou. Napríklad šírenie vírusov, podvodné web stránky, krádeže osobných údajov, účtov, hesiel a pod., považuje za závažný problém 22 % respondentov. Propagáciu násilia, rasizmu, terorizmu, pornografie vníma ako problém 17 % a stratu súkromia zapríčinenú sledovaním aktivít a zvyklostí na internete zverejňovaním osobných údajov či monitorovaním pohybu 16 % opýtaných. „V širšej perspektíve tak ide o zmenu vnímania koncentrovanú skôr na negatívne vplyvy v oblasti medziľudských vzťahov, ako na tzv. globálne problémy, ktoré sa často odohrávajú mimo našich hraníc, alebo mimo našej bezprostrednej skúsenosti,“ dodal Velšic.
Tohtoročný prieskum realizoval IVO v marci 2018 na vzorke 1028 respondentov v rámci svojho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku s podporou Nadačných fondov Slovak Telekom a Accenture pri Nadácii Pontis.
